Bolo to pred pár dňami. Mamička a jej deti. Rozhovor. O tom ako je ťažké veriť Bohu. Ako ľahko sa vie srdce zatvrdiť. Ako ľahko prestáva vnímať Boha. Ako ľahko... A predsa hneď vedľa toho dôvera. Silná a pevná. Odovzdaná. Postoj zdanlivo nemožný a považovaný za naivný sa stáva priestorom slobody a hlbokého presvedčenia o skutočnej zmysluplnosti života ako života v charakteristike Vzťahu. Vzťahu lásky k Bohu v osobe Ježiša Krista. Vzťahu k Cirkvi, k rodine, k blízkym i vzdialeným, núdznym... Vzťahu, ktorý pretvára rozhodnutia nejasné a pomýlené na jasné a hlboké presvedčenia. Také, ktoré prijímajú mieru hladania a pochybovania, ale neutonú v prázdnote, plytkosti a v zúfalstve. Plameň nádeje uprostred bytí, ktoré hľadajú. Kráčanie nocou v jasnosti svetla.
Vďaka za toto stretnutie a vďaka za dar modlitby.
Želám pekný deň.
