Pred niekoľkými dňami sme boli spolu s mladými, ktorých mám na intráku na starosti na duchovných cvičeniach. Verím, že tento pojem nezneje až tak cudzo... Boli sme na krásnej Orave. Asi dvadsiati.V tichu hôr a holí, ktoré sa svojou majestátnosťou takmer dotýkajú neba. O to sme sa snažili aj my. Dotknúť sa neba v sebe. Tej hlbokej pravde o sebe, ktorá je často krát umlčaná, skrytá, uzavretá. Hľadali sme seba. Cestu k tomu, ako sa stávať lepšími mužmi. Mužmi, pre ktorých nebude hlavným kritériom zisk, moc, peniaze alebo sex, ale predovšetkým odvaha, pravda o sebe a čestnosť. Ťažký oriešok, boj a námaha, ale som presvedčený, že podstatná a krásna, lebo viac hovorí o našej skutočnej identite a nielen o tom, čo môže byť na povrchu.
Obdivoval som ich zápas. To ako z toho virvaru života s odvahou vstúpili do ticha. K Bohu. K sebe. Ku iným. Díky chalani! Každá námaha ak je úprimná, prináša ovocie. Plody. Formuje srdce. Robí ho krajším.
