"Moji spolužiaci zo základky tam išli viacerí, lebo tam sa dá ľahko dostať k drogám..." Tak nejako to začalo. Náš rozhovor. On hral spolu s kamáratom billiard a ja som sedel a počúval ho a rozprával sa s ním. "Mali by s tým, čosi spraviť, veď musia o tom vedieť!" Áno, mali by. Ale kto? Kto môže pomôcť a kto pomôže tým, ktorí ju vyskúšajú. Tí, ktorým zachutí ona a zážitky s ňou spojené? Ako? Nevedel som mu odpovedať, ale aspoň sme spolu premýšľali, ako nebyť ľahostajní. Najprv asi voči sebe a svojej snahe o sebazdokonaľovanie a potom v hľadaní spôsobo ako pomôcť jeho rovesníkom, jeho bývalým spolužiakom, jeho kamarátom, aby ich ona sladká, očarujúca a zároveň aj zradná a falošná závislosť nepoložila na kolená a neprinútila hltať prach zúfalstva a beznádeje.
Vďaka Ti Tomáš za Tvoje postrehy, skúsime spraviť aspoň trochu dobra a pomôcť...
