Mala zvláštnu dovolenku. Je poslankyňou u nás v meste. Kedysi "zopár" rokov dozadu zavítala sem ku nám do nášho pastoračného centra a akosi tu zostala... Skúsila študovať na jednej vysokej škole... Nevyšlo to. Jedna skúška chýbala... Sklamanie? Asi aj hej... A potom práca pre núdznych v našom meste. Verne. Vytrvalo. Zodpovedne... Medzitým zodpovednosti u nás. Vedenie dievčenského stretka, služba autority a mnohé mnohé iné... Dnes je poslankyňa v meste. Moc? Asi ani veľmi nie... Veď kto by si z nás bral dovolenku, aby týždeň mastil rožky na tábore pre deti, chystal večere pre animátorov a umýval kuchyňu celý týždeň a každý deň... Prečo? Možno alebo skôr určite z lásky... Z tej, ktorá mení dejiny... Meníme ich spoločne... Je to vzácna žena... Jedna z mnohých...
Ako aj on. Nepoznáme sa až tak, ale pôsobí na mňa dojmom veľmi sympatického mladého muža, ktorý vie, čo v živote chce. Predovšetkým v ňom vidím mnoho dobra a talentov, ktoré vložil aj sem ku nám... "Prišiel som sem ku vám, aby som sa učil dobru. A ešte som nikdy nestretol toľko dobrých mladých ľudí spolu..." Uf, silné slová... A keď sme spoločne doťahovali jeden z posledných dní dlho večer povedal v to, v čo sa i tu u nás u saleziánov na Šípku snažíme uveriť a to, že "spoločne sme silnejši... a v to verím..."
Spoločne sme silnejší. Spoločne sa učíme slúžiť. Spoločne sa učíme konať dobro a byť znameniami nádeje. Ak chcete, môžte sa pridať, miesta na službu u nás je vždy dosť...
Veríme mladým.
