„Máš životnú poistku? Ja totiž jazdím ako pretekár.“ Krásne slová na privítanie. Obidvaja ona i on otvorené okná, cigaretky v ústach a spoločne na ceste za dobrodružstvom. V jednej dedine len tak zdraví nejakú pani „a ty ju poznáš?“, pýta sa ho spolujazdkyňa. „Nie, a čo má byť.“ A spolu sa tešia zo života. Podelia sa so mnou o jednu zo svojich cigaretiek - ona i o zážitky zo svojej púte do zahraničia – on. Lúčime sa a cesta pokračuje ďalej...
V P. na mojom tradičnom mieste utekám za autom, ktoré mi zastavuje. „Musíš si všímať, či ťa dakto chce zobrať.“ A potom skvelá jazda pri skvelej metalovej hudbe. A mojej milovanej Rajeckej Lesnej pár slov na rozlúčku od neho „To musíš zniesť, som ticho a počúvam hudbu.“ Nahlas i v duchu ďakujem...
V Rajeckej modlitba, ticho, oddych srdca a nádej v uzdravenie tých, ktorí trpia a pomoc pre tých, ktorí ju tak veľmi potrebujú. Verím v Ježiša a som si istý o jeho veľkej láske ku každému človeku.
Cesta domov je plná dobrodružstva. Vezie ma muž, profesor na vysokej škole, mladý chlap, ktorý so svojou manželkou a malým F. žije neďaleko P. „Vieš, učím matematiku a informatiku. Tie základné veci. A ono je to ako pri stvorení. Najprv Boh stvoril 0 – to bol muž a potom 1 – to je žena.“ Spriatelili sme sa a vezie ma až do P.
A potom cesta do N. a tam môj blízky známy, muž, ktorý v našom meste koná nesmierne množstvo dobra. Prednedávnom sme sa stretli na našom sídlisku a tam mi hovoril „nie je dôležité, či si veriaci alebo nie, dôležité je, aby si konal dobro.“
Milé priateľky a milí priatelia to prajem i ja vám. Konať dobro tam, kde sme. Zriecť sa zbytočných hádok, nenávisti i zlosti, to nás neurobí nikdy šťastnými. Máme dar života, aby sme ho naplnili šťastím, ktoré získame najlepším spôsobom, tak, že ho darujeme iným.
Prajem vám mnoho radosti.
S úctou.
