Tajomstvo života v. 12: Malé modré autíčko

V tomto čase adventu v očakávaní Vianoc si občas spomínam na ľudí, ktorých som v živote stretol. Boli to mnohé veľmi zvláštne a zároveň veľmi pekné situácie. O jednej z nich vám chcem, milé priateľky a milí priatelia písať aj dnes. Želám vám príjemné a pokojné čítanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Bolo to už takmer pred šiestimi rokmi. Práve vtedy som pôsobil ako kňaz a vychovávateľ na jednom internáte v jednom malom, ale veľmi peknom meste. Boli to krásne chvíle, ktoré ma mnohému učili. Jednou z vyučovacích hodín bolo i „stopovanie“...

„Nechceš ísť s nami?“ Pýtajú sa ma chlapci tretiaci na strednej. Ideme dakde stopom. A takto to začalo... (Mnoho krát v živote stačí jedna veľmi jednoduchá otázka, či situácia a sme odrazu pred jedným veľkým dobrodružstvom...)

„Chlapci, poďme spolu do M. Pozrieme si po ceste aj hrad Č.K.“ Navrhujem im nové stopárske lekcie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak sme išli. Boli sme ôsmi. Dosť veľká skupina na to, aby sme mali šancu tam prísť vzhľadom k tomu, že už sa aj skôr stmievalo a my sme vyrazili až poobede...

„Mohli by ste nás prosím zobrať?“ Klasická otázka na jednu milú mladú dámu v jednom peknom malom autíčku. „Kam by ste chceli ísť?“ Pýta sa nás s milým úsmevom. Odpovedáme miesto našej stopárskej destinácie a po jej súhlasnom prikývnutí už sedíme v aute... Po ceste ku nám prisadnú aj naši dvaja ďalší kamaráti, a tak táto odvážna mladá žena má zrazu vo svojom malom autíčku plnú osádku... Cesta je skvelá, smejeme sa, zhovárame, až nás nakoniec vykladá až pod spomínaným hradom. Ďakujeme jej a len tak medzi rečou jej ďakujem aj za peknú hudbu, ktorá nám spestrovala naše spoločné putovanie. Lúčime sa... Ona ide nevedno kam a my spolu s ďalšími, ktorí tiež postupne prichádzajú, ideme na hrad, potom do M. na zmrzlinu a domov. (Nebudem vám písať o ďalších dobrodružných stopoch toho dňa, ale asi najzaujímavejšie bolo sedenie na voze s ďatelinou vedľa vidiel..., to sa tak ľahko nezabúda, na malom traktoríku...)

SkryťVypnúť reklamu

Nuž dalo by sa aj skončiť, ale o pár dní mi prišla obálka. Otvorím ju a v nej tá skvelá hudba na CD a na ňom napísané úhľadným písmom: „tak toto je to, čo nám dotváralo nedeľné rozhovory v tom malom modrom autíčku (smajlik) maj (te) úsmev všade po kapsách!“

Milé priateľky a milí priatelia dodnes mi tá hudba hráva a pripomína jedno krásne dobrodružstvo. A to, čo priala táto naša spolupútnička nám, to prajem i ja vám: „majte úsmev všade po kapsách!“

Pekný Advent!

S úctou.

Róbert Flamík

Róbert Flamík

Bloger 
  • Počet článkov:  553
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík:  Z môjho vnútrarozličné hlasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu