"Bol to veľmi talentovaný mladý muž. Vysokoškolák. Nemal ani dvadsaťjeden rokov a ležal na smrteľnej posteli, teda aspoň tak to vyzeralo. Ako kňaz som k nemu takmer ani nemohol prísť a ani jeho mamina... Bolo to veľmi vážne."
Takto začalo včerajšie podedelenie sa z úst môjho spolubrata, saleziána kňaza, ktorý vsadil všetko na jednu kartu...
"Vtedy sme sa za neho začali všetci modliť. Spoločenstvá mladých ľudí sa spojili a modlili, za zázrak... A ten sa stal. Tento muž, ktorý už ležal na smrteľnej posteli a nedostával nijakú šancu od lekárov, prežil..."
Oslovilo ma to. Verím v silu priateľstva, spoločenstva, dobra, modlitby, radosti... A toto je pre mňa ďalším kamienkom v mozaike nádeje...
"Po svojom uzdravení začal paralelne študovať dve vysoké školy. Strojarinu a ekonomiku. Zvládol ich. Dnes má rodinu, deti... Darí sa mu."
Niekedy dostaneme druhú šancu. Znova vstať. Nie vzdať sa, ale vstať. Nie byť porazenými, ale tými, ktorí veria v život a v jeho víťazstvo nad smrťou. Prajem vám práve toto na každý jeden deň. Nádej... Nádej...
Verím mladým.
