Chcel by som Ti popriať pokoj. Tak veľmi si po ňom túžil. Vo všetkých tých zápasoch, padaniach a vstávaniach si tak veľmi túžil po pokoji srdca. Po tom, môcť byť milovaný a môcť milovať. Bez strachu a nenávisti, bez výčietiek a ponižovania sa... Po pokoji. Dnes verím, že už v ňom prebývaš. V tom pokoji Božom, pri svojich drahých. V tom pokoji, ktorý je viac než pohoda a kľud, lebo je stály a trvalý. Prosím, tati, vyprosuj aj mne tento pokoj, aby som ho mohol iným dávať, iným sprostredkúvať...
Ďalej Ti prajem radosť. Tú čistú. Ako detský smiech, tú ich hravosť bez strachu z toho, čo si o tom pomyslia dospelí... Ešte aj drahí mladí ju v sebe nosia. Ako žiari z ich očí! Časom stárnutím ju strácame. Sústredíme sa na iné... Ty si ju objavil. Dostal si ju od Dobrého Boha i od ľudí zo svojej blízkosti. Radosť, ktorá je čistá, nežná, dobrotivá, tak jemne hladí srdce a dáva mu túžbu dýchať, snívať... Dnes už si v nej. V tejto radosti bez konca... Opäť Ťa prosím, aby si si aj na mňa spomenul, aby som tiež aspoň troška bol nositeľom tejto radosti, ktorá je v tom, že Boh nás prijíma, nesúdi, dáva novú šancu, nádej, život...
A nakoniec by som Ti chcel poďakovať. Za Tvoju vernosť. Nám, svojej rodine. Tvojim priateľom. Tvojim zverencom v práci... Ďakujem Ti za ňu. Čím som starší, tým väčšmi si uvedomujem, aká je podstatná. Vernosť... Ježišovi a bratom a sestrám, osobitne mladým. V ich zápasoch... Prosím Ťa, aby si sa u Boha prihováral za mňa i za nás, aby sme boli verní. Verní v nasledovaní Boha, verní v láske voči našim blízkym, verní v konaní dobra... Ďakujem Ti, milý tati.
Verím v nebo.
