Ktovie prečo ľudia odchádzajú práve vtedy, keď by sme si priali, aby tu boli. To neustále strácanie a s ním spojená očisťujúca bolesť, ktorá čistí rany srdca, aby v ňom nebol falošný egoizmus ako hlavná melódia pre srdce, ale skôr láskavá pokora toho, ktorý už vie, že môže, ale nemusí.
Takého si Ťa pamätám. Ako toho, ktorý nechal svoje srdce očistiť láskou. Ako toho, ktorý dovolil svojmu srdcu uveriť v nádej, v to, že môže byť milovaný i napriek tomu všetkému predtým a že môže milovať tých, ktorí to potrebujú... Taký aký si bol si sa snažil prijímať seba a tých, ktorí boli okolo Teba. Ktovie, čo myslíš, naučím sa aspoň kúsok toho od Teba?
Pomaly končím. Nemám rád veľa slov. Verím, že už si šťastný. Verím. Verím, že svojou láskou si aj tu medzi nami zanechal kúsok toho, čo Ty už verím, zažívaš v plnosti. Neba.
Do videnia Tam Hore. +
