„Kedysi tu stál iba jeden most. Ľudia sa preplavovali na malých loďkách. Mnohé z nich sa potopili a mnohí teda aj zomreli. Ľudia na ich pamiatku postavili v tomto chráme pre nich sochu.“
Jej meno je „Madonna degli annegati“ alebo „Die Mutter den getrunkenen“ (ak som to dobre napísal...) Matka utopencov. Matka Mária ako tá, ktorá chráni tých, ktorí zomierajú a ktorá berie pod svoj ochranný plášť aj nás žijúcich...
„Všimnite si, že nemá tvár dievčaťa, ale ženy, matky. Drží v ruke dieťatko. Drží v ruke aj nás. Má o nás starosť.“ Slová vyslovované v krásnej nemčine rezonujú vo mne, náhodnom turistovi v tejto starej bazilike, kde sa snúbi história s krásou, aby učili srdce modlitbe a nádeji...
Niekoľko krát sa tam zastavujem. Rád. Nechávam tam mená svojich drahých. Je toľko utopených... v toľkých moriach a v toľkých riekach... I ja sám sa tak často krát cítim. Verím však v jej pomoc. V pomoc Matky tých, ktorí túžili prísť na druhý breh...
Želám vám pekné dni.
S úctou.
