Tie riešenia musia byť skutočné, účinné, fungujúce, no najmä spravodlivé a nie populistické. Ak sa tak nestane, fašisti v Národnej rade budú s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej posilňovať.
Bohužiaľ sa zdá, že relevantné politické strany bez rozdielu, napriek opakovane zdvihnutému varovnému prstu, akoby stále nemali o túto problematiku dostatočný záujem. Pred voľbami jej síce vo svojich programoch venovali zopár statí, no ich predstavitelia sa k nej vyjadrujú len neradi a zostáva tak trochu na okraji. Stal sa z nej akýsi horúci zemiak alebo možno až časovaná bomba, ku ktorej sa akoby nikomu nechcelo veľmi približovať.
Rómsku otázku si tak privlastňujú najmä extrémisti. Tí však v skutočnosti len zbabelo ukazujú prstom na jedného z údajných vinníkov za existujúce problémy „bielej“ majority. Tým sa ich schopnosti naplnili. Ďalej už nasledujú len silácke reči, zbytočné napínanie často trochu ochabnutého svalstva a veľké vedro výhovoriek. Na ich veľmi častý výskyt sme si nakoniec pri ospravedlňovaní neschopnosti v srdci Slovenska boli už nútení patrične zvyknúť. Okrem šírenia strachu a vyhrážania sa násilím však riešenia nemajú žiadne.
Skúsenosti z ponovembrových vlád nám ukázali, že „lokálne“ snahy a čiastkové „ľúbivé“ kroky nestačia a problémom sa treba zaoberať komplexne. A pokiaľ bude nad skutočným riešením prevažovať „vyšší záujem“ v podobe populizmu a voličských hlasov, žalostný stav, ale aj napätie v spoločnosti sa budú naďalej prehlbovať.
Skutočná reforma si však vyžaduje v prvom rade zmenu systému, prehodnotenie kompetencií, vysvetľovanie a odstraňovanie prevládajúcich mýtov a stereotypov tak na strane rómskeho etnika, ako aj majoritnej spoločnosti. Jej výsledkom by malo byť aj pochopenie, že inklúzia Rómov, ktorá predstavuje skutočne dlhodobý, neľahký a v mnohom bolestivý proces je prospešná nielen pre toto samotné etnikum, ale skutočne pre všetkých obyvateľov.
