Vyznávačov zvrhlého klero-fašistického Slovenského štátu totiž niekto upozornil, že prejavmi sebe vlastnými to veru ďaleko nedotiahnu... Zopár rokov to síce trvalo, no väčšina z nich toto upozornenie chtiac-nechtiac akceptovala (áno, stále ešte nie všetci, ale údajných 7 nahnedlých nespratných „výkvetov“ je oproti minulosti prakticky nič). Možno niektorí aj pochopili, že keď zamaskujú svoje prirodzené ja, z času na čas poslúchnu policajtov a nebudú si dokazovať svoju nadradenosť tým, že sa budú mlátiť s každým, kto im príde pod ruku, strážcovia zákona im jednoducho budú musieť pomôcť. Bohužiaľ, takto to u nás nakoniec vyzeralo...
Policajti ich prakticky „za ručičku“ priviedli až k miestu posledného odpočinku zvráteného kňaza, Hitlerovej nastrčenej prezidentskej figúrky. K hrobu Jozefa Tisa, ktorý pomáhal zbavovať istú skupinu slovenských občanov všetkých práv a následne ich deportoval až do plynových komôr koncentračných táborov. A ešte fašistom za to aj platil. Žiadne skorumpované prezidentské výnimky, na ktoré sa niektorí obhajcovia našich fašistických dejín radi odvolávajú, tento fakt nijakým spôsobom nemôžu zľahčiť.
Tento krátky text nechce nahrádzať výklad historických faktov. To musí byť pre mladých ľudí schopná zabezpečiť škola a sčasti ich musia správne nasmerovať rodičia a starí rodičia. Keď som si pozrela, aká vzorka držala v sobotu obraz Jozefa Tisa a pyšne s ním kráčala po bratislavských uliciach, zapochybovala som o tom, či to stačí. Ulicami nám mašírujú po väčšine frustrovaní mladí ľudia vzhliadajúci k ideológiám, ktoré v minulosti napáchali obrovské množstvo zla. Majú pokrivené videnie sveta, prekrúcajú fakty a velebia násilie. Radi by sa hrali na akúsi zvrátenú „spásu“ tohto národa.
Demagógii, mýtom a dezinterpretáciám sa bráni nesmierne ťažko, na rozdiel od pravdy sa totiž ľahko ohýbajú a prispôsobujú potrebám extrémistov. Musíme však na ne stále upozorňovať a nie sa im prispôsobovať. Našimi hodnotami totiž nemôžu byť nenávisť a strach, ktorých symbolom je práve klerofašistický slovenský štát. Naopak chceme budovať demokraciu, sociálnu súdržnosť a spolupatričnosť. Na to musíme myslieť nielen 14. marca.
