Otázka dnes podľa mňa znie akým smerom by sme sa mali vydať z hľadiska ďalšieho ztransparentnenia procesov verejného obstarávania? Nevyhnutné je samozrejme zjednodušenie a sprehľadnenie existujúcich pravidiel, zlepšenie kontroly a vyhodnocovania predkladaných ponúk. To však berme ako také všeobecne platné konštatovanie. Za dôležitý a konkrétny krok považujem predovšetkým vylúčenie firiem, ktoré sídlia v daňových rajoch (možno ich poznáte pod označením schránkové firmy) z celého procesu verejného obstarávania. Znamená to, že by sa na ňom takéto spoločnosti nemohli zúčastňovať. Firmy s nejasným pôvodom a majiteľmi by tak vôbec nesmeli pracovať pre štát. Ak by sa im predsa len podarilo zúčastniť sa výberového konania a nebodaj v ňom aj uspieť, postihovala by ich špeciálna daň vzťahujúca sa výlučne na takéto subjekty. Tým by sme efektívne zabránili zneužívaniu peňazí daňových poplatníkov. Zavádzanie podobných pravidiel som jednoznačne podporovala aj v priebehu končiaceho sa legislatívneho obdobia v Európskom parlamente.
Z procesu verejného obstarávania by mali byť vylúčené aj spoločnosti, ktoré nie sú schopné presvedčivo preukázať plnenie svojich záväzkov. Znamená to najmä zdokladovanie platieb za sociálne zabezpečenie svojich zamestnancov, ako aj plnenie si ďalších povinností vyplývajúcich napríklad z platných kolektívnych zmlúv. Zúčastňovať by sa nemali ani tie, ktoré sú dlhodobo a neoprávnene dlžné svojim subdodávateľom. Naopak, pravidlá verejného obstarávania musia byť lepšie prispôsobené potrebám malých a stredných podnikov. Tie totiž predstavujú až 99 % všetkých podnikov v EÚ a v najväčšej miere od nich závisí tvorba nových pracovných miest. Sú tak hlavnou hybnou silou európskeho hospodárstva. Ak budú podmienky a požiadavky ohľadom verejného obstarávania nastavené priveľmi zložito, zvýši to náklady pre takéto firmy a bude ich to odrádzať od aktívnejšej účasti na ňom.
