Včera mali veľký deň na Olympiáde - ktorá sa ešte ani nezačala - dvaja výnimoční novinári.
Christina Assi a Dylan Collins niesli totiž olympijskú pochodeň, ikonické posolstvo mieru, ktoré funguje už tisícročia, avšak tieto dve tragické obete štátneho terorizmu boli len symbolicky odmenené za utrpenie a aroganciu moci, ktorej sa stali obeťou...Vlastne ani úplne neniesli, pretože Dylan tlačil Christinu na invalidnom vozíku...
Christina následne vzdala hold svojím kolegom, ktorí nemali toľko šťastia ako ona a krvavé ataky izraelskej armády neprežili:
Christina Assi: “Of course, this is all for my best friend, Issam Abdallah, and all the other journalists who we have lost this year. This is all for them and to pay tribute and to honor them, to honor their memory. And I will keep Issam’s memory alive in everything I do. It’s all for him.”
V ten podvečer 13 októbra o šiestej hodine nič nenasvedčovalo tomu, že by sa blížila tragédia. Skupina siedmich novinárov v prilbách, nepriestrelných vestách a s výrazným označením PRESS si robila na juhu Libanonu svoju prácu a pripravovala reportáž o napätej situácií v tejto časti krajiny. Boli minimálne 1,5 km vzdialení od miesta, kde predtým pálila izraelská armáda, stáli na kopci, perfektne viditeľní zo všetkých troch kontrolných armádnych veží, ktoré tam Izrael obsluhuje. Nebolo im ani nápadné, že dvakkrát nad nimi preleteli drony a raz vrtuľník izraelskej armády, ktoré ich úplne neomylne museli identifikovať ako neozbrojených civilistov, zástupcoc tlače.
Presne 6.02 sa začalo peklo. Na skupinu žurnalistov dopadla prvá tanková strela ráže 120 mm, potom si ich znova prezrel vrtuľník a vzápätí sa paľba opakovala. Nie je ani najmenších pochýb, že izraelská armáda ZÁMERNE strieľala na civilistov ( správa OSN: “The Israeli forces’ apparently deliberate attack on journalists )
Takže si to všetko ešte raz pekne zhrňme: tank štátnej armády riadený vojakmi v štátnej uniforme zámerne dvakrát vypálil na neozbrojených novinárov aby ich zlikvidoval. Toto je úplne jasný príklad štátneho terorizmu a markantné porušenie Ženevskej konvencie o ochrane civilistov vo vojne. Je to len jeden príklad za všetky aj keď tento je perfektne zdokumnetovaný, lebo kamera Dylan Collinsa zostala neporušená a on celú tú hrôzu zdokumentoval. Issan Abdallah, novinár Reuters, bol namieste mŕtvy, všetci počuli srdcervúce výkriky Christíny, ktorej odtrhlo nohu a ležala v plameňoch. Ostaní piati boli takisto zranení. Následne AFP a Reuters spolu s Amnesty International urobili zdrvujúcu reportáž a obžalobu najhoršieho terorizmu aký existuje – štátneho terorizmu. Izrael od októibra zavraždil už viac ako 70 novinárov a svet sa len nečinne prizerá.
Izrael nepovažoval za nutné sa k incidentu vyjadriť. Daniel Hagari, inak superaktívny hovorca izraelskej armády mlčal. Práve on mi nápadne pripomína Peskova, hovorcu Kremľa. Obidvaja sú totiž talentovaní pokračovatelia Josepha Goebellsa, lebo perfektne napĺňajú jeho pracovnú metódu – tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Týmto profesionálnym klamárom a manipulátorom neverím ani nos medzi očami!
Absolútne súhlasím, že Rusko ako vojnový teroristický štát bol vylúčený z Olympiády, ale ten istý verdikt mal urobiť MOV aj voči teroristickému štátu Izrael.“ Inter arma silent musea " evidentne štátnym teroristom v Tel Avive nič nehovorí. Pevne verím, že vojnový zločinec Netanjahu raz bude postavený pred medzinárodný súd, aby sa zodpovedal za svoje zločiny. Presne tak ako Miloševič v minulosti a snáď Putin v budúcnosti.
Je mi úplne jasné, že týmto príspevkom naštartujem všetkých fanatických sionistov, ale je mi to úprimne jedno. Oni nemajú dcéru, ktorá pracuje ako novinárka v Libanone a je každý deň konfrontovaná s izraelským štátnym terorizmom.
Takže milí kritici, skôr ako začnete vašu zaslepenú paľbu, skúste si pozrieť spoločnú reportáž špičkových svetových agentúr AFP a Reuters o tom, čo sa tam vlastne deje!
https://www.youtube.com/watch?v=ldFAlyH4Jcsp
https://www.hrw.org/news/2024/03/29/un-report-israeli-killing-journalist-lebanon
