Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Včera sme pochovali moju blízku dušu Mareka Glodiča, ktorého zavraždil psychopat František Bako. Celý pohreb bol ten najhlbší a najkoncentrovanejší smútok aký som v živote zažil. Cestou do Ivánky a najmä za volantom auta na spiatočnej ceste som sa neustále musel pýtať ako je vôbec možné, že niekto ide s radosťou vyvenčiť svojho miláčika a natrafí na totálneho militantného psychopata, ktorý ho zastrelí!?
Odpoveď nie je jednoduchá, ale logická - žijeme v dobe, v ktorej politici šíria nenávisť, zlobu, závisť, intrigy, lži a konšpirácie. Ryba aj tento raz smrdí od hlavy. Tak ako Blaha a jemu podobní idioti okamžite vedeli, že atentát na Fica má na svedomí opozícia, Soros a liberáli, tak je pre mňa jasné, že táto vládna garnitúra vytvorila v spoločnosti agresívnu atmosféru, kde psychopati, hulváti, primitívi a pochybné indivíduá trpiace komplexami menejcennosti chcú zobrať právo a spravodlivosť do vlastných rúk.
Možno dúfajú, že sa dostanú pred sudcu, ktorý je antivaxer a konšpirátor, ktorý má zvláštny výklad práva a pustí ich na slobodu.
Myslím, že nám stačilo 30 rokov najväčšieho justičného omylu, ktorý lámal spravodlivosť na Slovensku, bozkával na čelo odsúdeného albánského drogového dílera a nepotrebujeme aby štafetu prevzal na ďalších 30 rokov jeho deformovaný potomok. Našťastie existujú na Krajskom súde aj normálni sudcovia!
Každému súdnemu človeku s priemerným logickým úsudkom musí byť nad slnko jasnejší fakt, že profesionálny športový strelec a bývalý policajt musí vedieť dokonale zaobchádzať so zbraňou a nemôže mu vyletieť náhodný výstrel. Tak isto zbrojný fanatik, ktorý si chce otvoriť strelnicu , musí poznať zákon a vedieť, že zbraň môže použiť len v mimoriadnej situácií, a to len na obranu.
Podľa jeho slov chcel Mareka len vystrašiť - nuž presne na to zbraň používať nesmie - a tento primitív s takouto filozofiou nemal nikdy dostať zbrojný pas a nemal nikdy prejsť psychotestom. Jeho fanatizmus, konfliktnosť a arogancia napokon z neho urobili zákerného vraha nevinného, skvelého, múdreho a veľmi slušného človeka akým pre všetkých Marek bol.
Skrátka, včera nás všetkých zaplavil nekonečný smútok, ale aj zlosť a bezbrannosť nad atmosféru nenávisti v tejto deformovanej spoločnosti.
Už zase raz mi celý deň zneli v hlave slová Johna Donnea, ktoré použil Hemingway vo svojej slávnej knihe ako motto:

Nikto nie je ostrovom samým pre seba;
každý je kusom pevniny, kusom súše;
a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší,
akoby sa stratil výbežok zeme
alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné;
smrť každého človeka umenší mňa,
lebo ja som súčasťou človečenstva:
a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu;
zvonia Tebe.“