Nikdy ma nikto nemiloval tak ako Federera a Nadala, pretože som tam nemal byť. Bol som ten malý, ten tretí, ktorý prišiel a povedal: ´budem číslo jeden´. Veľa ľuďom sa to nepáčilo.
Hral som ďalej a stále som sa cítil ako nechcené dieťa, ako piate koleso na voze. Pýtal som sa sám seba: ´prečo je to tak?´ Bolelo to. Potom som si myslel, že fanúšikovia by ma prijali, keby som sa správal inak. Ani to sa však nestalo.
Tieto slová Djokoviča ma ako bývalého tenisového komentátora úprimne pobavili a zároveň znova raz presvedčili aká komplikovaná a zakomplexovaná povaha Djokovič v skutočnosti je. Nehovoriac o jeho arogantnom a nevychovanom otcovi, ktorý pravidelne nadával zo závisti práve Nadalovi a Federerovi ( na reklame zarábali podstatne viac ako jeho syn), Jednoduché vysvetlenie - keď chcete propagovať serióznu značku ako Seiko, Longines, Wilkinson - koho uprednostníte ako reklamné médium? Seriózneho džentlmena Federera alebo arogantného Djokoviča?
Písal som to už na inom mieste a musím to znova zopakovať - tenisovým velikánom sa človek stáva hrou na kurte a správaním sa mimo neho. Djokovič je bezo sporu najúspešnejší tenista histórie, ale zároveň zrejme najkontroverznejšia bývalá tenisová jednotka, ktorá má predovšetkým základné problémy s elementárnym slušným správaním. Politický nekorektne ( čitatelia mi snáď odpustia) by som ho označil za typického duchom malého arogantného Juga alebo Srba, ktorý kde môže, tam oklame, vyfotí sa v bujarom objatí s extrémistom a fašistom Dodikom a tancuje s ruskými fanúšikmi aj s ruskou zástavou.
Ale najväčších prešľapov sa Djoko dopustil počas pandémie, najprv organizoval v Belehrade turnaj, na ktorom sa infikovali takmer všetci, potom podvádzal, klamal úrady a cudzineckú políciu v Španielsku aj v Austrálii, sfalšoval očkovací preukaz až si napokon vykoledoval diskvalifikáciu z turnaja. Nič z toho by Nadal a Federer nikdy neurobili. Ich veľkosť spočívala totiž v obrovskom tenisovom umení, ktoré kombinovali - na rozdiel od Djokoviča - s bezchybným džentlmenským správaním.
Novak by mal ukázať aspoň minimum sebareflexie, možno by prišiel na to, že na vine za nepopularitu, na ktorú sa sťažuje, je on sám. Má to však jeden háčik - na sebareflexiu je potrebný určitý stupeň inteligencie...
Apropos, už pred rokmi som prestal pozerať zápasy Djokoviča lebo mi lezie na nervy jeho 19-24 odklepnutí loptičky pred každým podaním. Urobil som si jednoduchý výpočet - počas 5-setového zápasu podáva asi 200 krát a každý raz si 30 sekúnd odklepáva loptu, celkovo teda 100 minút...
Môže mi niekto vysvetliť prečo by som mal 1h40 minút pozerať na Djokoviča ako sa pripravuje na podanie?