So Slovanom končím!

Od malička som bol Slovanista, lebo otec mi to predurčil už v génoch. Ak sa ma teraz opýtate na zostavu v legendárnom zápase o titul na Interi v roku 1975, tak ju vysypem bez zaváhania (Alexander Vencel, Ján Pivarník, Peter Mutkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh, Ján Medviď, Ivan Pekárik, Karol Jokl, Marián Masný, Ján Švehlík a Ján Čapkovič, k dokonalosti chýbal len Jozef Čapkovič), podľa dobových údajov presiahol záujem o vstupenky číslo 200 000 a najmä - nastúpilo proti sebe 22 špičkových Slovákov.

Pohľad na dnešný Slovan je na zaplakanie. Po ihrisku pobehujú päťotriedni prestárnutí legionári. Zaradil som ich do tejto kategórie z jednoduchého a logického dôvodu - ti prvotriedni hrajú v piatich najlepších ligách, ich tesný sled zrejme čaká na píležitosť v Portugalsku,Turecku, Holandsku a Belgicku, no a tretia výkonnostná skupina bojuje o slávu a peniaze v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Rakúsku etc. Ani to však nie je konečná - pretože aj poľská a česká liga sú kvalitatívne lepšie ako tá podpriemerná Niké liga, takže tuná hrajú presne tí päťotriedni legionári. Od tých naozaj nemôžete čakať, že by horeli za Slovan alebo vyhrali 30 metrový šprintérsky súboj s Haalandom , však Guram? (pozri tretí gól v zápase Slovan - City).

Slovan je jedno prestárnuté mužstvo so zastaralou futbalovou filozofiou, nemoderným prejavom, bez fantázie, kreativity, ergo bez smrtonosnej finálnej prihrávky, po ktorej je útočník sám pred brankárom. Absolútne som si pochutil pri niekoľkonásobnom sledovaní gólu, ktorý strelil Bayern proti Arsenalu - Kimmich dal na 60 m milimetrový pas do plného šprintu Gnabrymu, ten z prvej prihral a 17-ročný Karl z prvej nekompromisne zavesil. Pre Slovan gól z oblasti Sci-fi! Futbal vie byť naozaj jednoduchý a krásny, ale takúto akciu Tehelné pole nevidelo od čias Jokla a Masného.

V deviatich stredajších zápasoch Champions league padlo naposledy 42 gólov, najmenej TRI v každom zápase, lebo na tejto úrovni hrajú všetky mužstva moderný, rýchly, atraktívny útočný futbal. Ešte aj tímy z druhej výkonosnej skupiny ako Pireus alebo PSV trafili proti hviezdnym súperom ako sú Real a Liverpool dovedna 7 krát!

Len ten náš Slovan hrá pomaly, do šírky, bez nápadu, alibisticky, skrátka ako keby od začiatku na 0:0. Ja keď po dvoch dňoch, ktoré mám vyplnené futbalovou rozprávkou Champions league prepnem vo štvrok na Slovan v Konferenčnej lige, tak mám dojem, že sledujem okresnú súťaž alebo je celý prenos nepochopiteľne spomalený.

Takže som s tým po hanebnej prehre s posledným v úbohej Niké lige skončil. Mám dosť nekonečne primitívneho Vladka, ktorý je permanentne vylúčený a keď náhodou hrá, tak je to neprekonateľný koncový hráč, lebo u neho skončí každá akcia. Už sa nemôžem dívať na jeho uplakaného tatka, ktorý sa mu vcelku úspešne snaží konkurovať v červených kartách. Mám po krk toho pomalého futbalu s postupným útokom, ktorý ako keby považoval šprint za zakázaný športový prejav a je mi ťažko na srdci pozerať na totálnu absenciu futbalového kumštu, či už v oblasti finálnej prihrávky alebo zakončenia. A samozrejme korunu tej úbohosti nasadzuje hajlúci šéf, povolaním syn.

Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale so Slovanom končím minimálne dovtedy, dokiaľ si nevybuduje silnú akadémiu a začne vo futbale vidieť v prvom rade šport až potom peniaze.