Aké by to asi bolo, keby zrazu približne milión našich starých mám a starých otcov dostalo k Vianociam každý po 60.000 eúr. To by sa posilnila medzigeneračná solidarita a naštartovala ekonomika a blahobyt! Každý z nich by si mohol začať stavať dom, alebo stráviť pár nasledujúcich rokov v kúpeľoch, či do konca života zaobstarať osobnú opatrovateľku, pomôcť nezamestnaným potomkom, alebo štedro prispieť vnukom na promócii alebo na svadbe pri zakladaní rodiny. Demografická kríza a nezamestnanosť by dostala poriadne na frak.
Zadlženie v pomere k slovenskému HDP by sa tak dostalo približne na úroveň Grécka.To by bol samozrejme problém, lebo asi by nám následne klesol raiting a riadne narástli úroky. Úroky, ktoré by sme mali splácať peniazmi, ktoré vyberie štát na daniach od občanov alebo získa predajom svojho majetku. Ale prečo by sme mali niečo predávať alebo zaťažovať občanov, ktorí za nič nemôžu? Veď je tu čarovný euroval.
Náš mega dlh by sme prehlásili za európsky problém a odvolali by sme sa na eurosolidaritu, aj keď nás nepostihla žiadna prírodná katastrofa. Vedení obhajobou národnoštátnych záujmov by sme požiadali o pomoc z eurovalu, kým v ňom ešte niečo je, lebo čo keď ho raz nejaký podvraťák odmietne navýšiť. Zabili by sme niekoľko múch jednou ranou. Ako príjemnca pomoci z eurovalu by sme sa už nemuseli podieľať na pomoci ďalším. Ťaživý úrok by nám rapídne poklesol. Možno by sme ho mali ešte nižší, ako tí nezadlžení. Vzhľadom na popularitu Vianočného príspevku, by sme ešte pripravili nejaké prekvapenie aj na Veľkú noc a prvého mája. Krok za krokom tak vybudovali silný sociálny štát pre ľudí. Nakoniec by všetci uznali, že tento dlh sa vymkol spod kontroly a je nesplatiteľný. Riadene by sme zbankrotovali. Požiadali tých, čo nám požičali, aby nám polovicu dlhu odpustili. Čiže aby ju za nás zatiahli miesto akcionárov bánk daňoví poplatníci našich priateľov z eurovalu - ručitelia.
Kde je problém?
Asi v tom, že by sme porušili nejaké tie dohody ako aj v tom, že niektorí naši partneri pri napĺňaní tohto plánu už majú pred nami poriadny náskok.
Cítime, že skratky k blahobytu sú zväčša prechodného rázu predchádzajúce strmý pád.
Spomenul som si na šťastné tváre ľudí v krajine, kde sa všetci za krátky čas stali milionármi:
http://www.boncherry.com/blog/2008/10/26/global-crisis-this-is-the-real-crisis/
Alebo, že by sme sa radšej pozreli pravde do očí a zamysleli nad skutočnými dôvodmi problémov, ktorým čelíme a skutočnými riešeniami záchrany výdobytkov doterajšej európskej integrácie?
