O dejinách Michalian a okolitýchobcí od 13. storočia sa dozvedáme z rozmanitých dobových písomnýchprameňov, ako sú stredoveké listiny, donačné listiny, zákonníky, daňovézoznamy, urbáre a z iných písomností, ktoré spolu vytvárajú zdrojinformácií o tzv. historickom období našich dejín, t.j. o období,o ktorom existujú písomné dokumenty. Toto obdobie zaberá posledných osemstoročí našich dejín. Nie sú to však súvisle dejiny jednotlivých dedín.V písomných prameňoch sú obyčajne podrobnejšie zmienky o dedinách,v ktorých sídlili zemepáni v honosných kaštieľoch, kúriach,o dedinách v ktorých alebo pri ktorých sa odohrali význemnejšiebojové stretnutia, rebélie a podobne.
Prvá písomná zmienka o Michaľanoch jedonačná listina, podľa ktorej kráľ Bela IV. Daroval roku 1252 malú osadu naľavom brehu rieky Roňavy zemepánovi Michalovi Bertholdovi za preukázané zásluhyv bojoch proti Tatárom. Teda obec Michaľany je pomenovaná po svojom prvommajiteľovi Michalovi Bertholdovi. Ako Kismihaly je širšie doloženáv historických písomnostiach z roku 1273, oproti Nagymihaly – VeľkýMichal – Michalovce a Szent Mihaly – Svätý Michal – Šarišské Michaľany,oproti ktorým dostala neskôr naša obec maďarský názov Alsomihalyi – DolnéMichaľany.
Malá obec na ľavom brehu rieky Roňavy saspomína tiež ako hraničná strážna obec medzi zemplínskou a abovskoužupov.Ochrancom (patrónom) takýchto hraničných strážných osád bol vraj MichalArchaniel. Podobne Michalovce boli takouto strážnou osadou medzi Zemplínskoua Užskou župou, čo viedlo niektorých historikov k tvrdeniu, že ajMichalovce majú svoj názov podľa uvedeného patróna. Toto pomenovanie, ako touvádza viac historikov, je menej pravdepodobné, pretože na prechode z 12.do 13. storočia uhorskí panovníci vo veľkej miere udeľovali pôdu a celéosady zemanom za preukázané bojové služby. Robil to aj Bela IV., najmä pohroznom tatárskom vpáde roku 1241, čím sledoval zvýšenie obranyschopnostikrajiny. Donaciami viazal zemepánov k vojenským povinnostiam. Pridelenéosady dostávali názvy po svojichmajiteľoch. Tak dostali názov Farkašovce na Spiši, Košúty a Benicev Turci, Čemice v Liptove aj naše Michaľany na Zemplíne. Iba niektoréobce dostali názov po kostoloch a svätých, ako Šarišské Michaľany pokostole Sv. Michala.
Širšiedoložená písomná zmienka o našejobci je z roku 1273. Z ďalších písomných záznamov sa dozvedáme , žeobec často menilamajiteľov. Už v roku 1320 ju dostáva Peter Bothond, aleuž o pár rokov Karol I. ju daruje Štefanovi Tholdimu. V roku 1405prechádza do majetku rodín Isepy, Čelej a Dóby. Aj vtedy sa spomína akoKismihaly – Malé Michaľany. V roku 1469 pánom obce je Emrich Sapoľaia čiastočne rodiny Korniss a Lengyel. V roku 1527 Ján Sapoľaisvoju čiastku daruje Boldizsárovi Lástocimu. Podľa súpisu z roku 1598majiteľmi obce sú Peter Monaky a Štefan, Ľudovít, Michal a ArmušVíkejovci. V roku 1665 polovicu obce dostáva Anna Monaky a druhú polovicu v roku 1690 odkúpil ŠtefanBalog od Magdalény Putnoky, od ktorej sa dostáva do majetku rodiny Beothy, leboŠtefan Balog sa do rodiny Beothy priženil. V roku 1767 pánom obce je Ján Nedecký a v roku 1774 ajJozef Békeš, Štefan Galamboš, Nomorkay, Kôvér, Balogh, Kassay a Kováč,neskôr veľkú časť chotára vlastnil aj Pavol Batta a Paižoš. Synoviašľachtica Battu predali majetok roku1889 Deziderovi Dezsófymu, ktorýo krátky čas ho odpredá švajčiarovi Gustavovi Renferovi a ten roku1898 Tomášovi Malonyaimu, ktorý je posledným majiteľom veľkostatkuv Michaľanoch.
