Vo väčšine najvyspelejších štátov sveta stoja proti sebe vo voľbách dve rozhodujúce strany - volajú sa väčšinou demokrati, republikáni, konzervatívci, liberáli, ... Každá má svoju agendu, po voľbách si obsadia dôležité miesta svojimi kandidátmi, ale nech vyhrá ktorákoľvek z nich, tak jedna zásadná vec sa nemení. A tou sú základné princípy riadenia štátu - zahranično-politická orientácia, ekonomické pravidlá, trestno-právna zodpovednosť, nespochybňovanie odbornosti, ... Do tohto nikto rozumný nesiahne, pretože vie, že by to bol začiatok konca.
Ako je na tom Slovensko? 58 politických strán a hnutí. OK - však ak splní podmienky, tak si stranu môže založiť každý občan. Problémom však je, že každý predseda je presvedčený iba o svojej pravde, a jediným cieľom pred voľbami je nasľubovať voličom nesplniteľné, a po voľbách potom udržať si za každú cenu parlamentnú väčšinu. Za každú cenu. A tak zatvárame oči pred nepochopiteľným vyhadzovaním odborníkov s 20 a viac ročnými skúsenosťami, nomináciami partajných figúrok, rušením toho najlepšieho z vyšetrovateľov, uznávaním dezinformácií, ba dokonca podporou takých šialených návrhov, ktoré nás posúvajú kdesi až za KĽDR. Vidíte tam niekde niečo pre občanov tejto krajiny? Ja nie.
Poslanci HLASu - naozaj za každú cenu?
A teraz tá fikcia. Po voľbách by sa mali stoličky rozdeliť takto - víťazná strana - premiér, počet kresiel vo vláde - presne podľa získaných percent, počet kresiel v parlamente - presne podľa získaných percent. Žiadna koalícia či opozícia. A ak niekto napíšete, že takto by to nemohlo fungovať a neprijal by sa žiaden zákon - v tom prípade predčasné voľby - a samozrejme tí ktorí nevedeli spolu vládnuť by nesmeli byť na nových kandidátkach.
A teraz menšia fikcia - obviňovaním oponentov, nespoluprácou, papalášizmom či populizmom sa tohto marazmu nezbavíme. Politici s aspoň základnou mierou sebaúcty - skúste sa zamyslieť. Aj vy sprava - aj vy zľava. Ale bez Fica, Danka, Huljaka, Tarabu, Harabína, Uhríka, Kotlebu, Matoviča, Sulíka a figuriek k nim prisatých.
Zamyslite sa.