Včera -14. marca - som si vypočul prehlásenia troch najvyšších predstaviteľov vládnych strán. V polčase ich vládnutia - s pohodlnou väčšinou hlasov - by sa malo ich prehlásenie týkať nejakého zhodnotenia vecí dokončených, rozpracovaných či chystaných. Vecí pre občanov tejto krajiny. Nič také som ale nepočul – a nielen včera, ale už za celý posledný rok. To čo som počul bola nenávisť. Nenávisť a opovrhnutie ľuďmi z opozície, tej opozície, ktorá si iba plní svoju povinnosť a kontroluje vládnu koalíciu.
Keď bol pred zhruba rokom Matovič umlčaný, Lipšic zrazil človeka a stiahol sa do ústrania, stratila v podstate vládna koalícia prirodzeného nepriateľa. Stali sa absolútnymi vládcami. A vtedy som na fóre vyjadril myšlienku, ktorá sa do roka do dňa bezvýhradne splnila – a sice, že toto je začiatok ich konca - že začína ich samozničujúci proces. Zvnútra – ako rakovina. Presne tak ako v prírode – zviera, ktoré stratí plachosť či obozretnosť zahynie. Každé tri mesiace sme tu mali väčšiu, či menšiu kauzu, ústiacu do minimálne koaličnej zvady, ktorá sa potom tri mesiace riešila, aby výsledkom bolo vyhlásenie – „... iná alternatíva neexistuje“. A príčinou káuz neboli spory o tom, ktorá koaličná strana chce viac presadiť pre ľudí tejto krajiny, to ani náhodou ...
A tak sme teraz tam kde sme. Smrť dvoch mladých ľudí nám mnohým začína otvárať oči. Otvárať oči, a pýtať sa čo vlastne táto vláda robí pre občanov Slovenska. V časoch kedy je – a vláda sa tým aj neustále chváli – ekonomika na vysokej úrovni, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť a eurofondy neustále prichádzajú, tak v týchto časoch nedokážeme naplniť štátnu pokladnicu až po vrch, máme schodkový rozpočet, ak chceme dostavať diaľnice tak si musíme požičať, peniaze chýbajú v zdravotníctve, školstve, športe, kultúre, ..., na východe „nič nie je“, ... Čo budeme robiť keď príde kríza? Pýtam sa kde tie peniaze sú? Lebo oni existujú...
Nielen od včerajška, ale od začiatku týchto udalostí, bolo jasné, že sa podržia. Figurky sem, figurky tam - podstata ostáva - charakter, necharakter, ... a až mrazí pri slovách pána Hrnku – „...získali sme čas, aby sme sa znovu nadýchli...“. K čomu sa to vlastne chcete nadýchnuť pán Hrnko?
Je čas vrátiť Slovensko tým, ktorým patrí – občanom tejto krajiny. Aj s novou vládou. Ja sa jej – na rozdiel od vás páni Fico a Danko – nebojím a ani sa z nevysmievam - bude totiž lepšia.
