Môj prvý zubár, nech mu je zem ľahká, bol dobrý človek. Na staré kolená ma ten neborák musel naháňať po parku pred jeho ambulanciou. Hanba, nehanba, strach bol silnejší a zubár ma na kreslo nedostal. Bál som sa ho ako čerta. Moja Maruš (moja mamka) bola z toho nešťastná a nakoniec to so mnou vzdala. Mliečnych zubov som sa potom zbavoval všemožnými spôsobmi, len nie u zubára.
Zúbková víla ma vybudovanú tradíciu skôr v USA ako v našich končinách. No podľa mailu, ktorý mi dnes prišiel od známej z Košíc, si tradíciu buduje už aj u nás.
Tu je celý mail, ktorý mi poslala kamarátka Anika:
Dnes som bola s mladším synom u zubára, tak sme mali s kolegyňou debatu na tému Zúbková víla. Škoda, že som o tom nevedela skôr, totiž môj menší syn oplakával každý jeden zúbok, o ktorý prišiel. Vraj, že si ich ešte chce užiť a nechcel ich dovoliť vytrhnúť. Keď tak zubár pri prehliadke urobil, tak sa na neho hneval a viac na prehliadku nechcel ísť.
Moja kolegynka mi poradila riešenie - Zúbkovú vílu ( možno, že si na to spomenieš, keď budeš mať deti ). Ak deťom vypadne zub, alebo keď si ho dovolia vytiahnuť, keď sa im kyve, treba deťom vysvetliť, že v noci chodí Zúbková vila. Stačí dať v noci zúbok pod vankúš a Zúbková víla odmení každý vypadnutý zúbok sladkosťou, alebo iným darčekom. Deti ráno nájdu pod vankúšom nie len zúbok, ale aj nejaký darček. Takýmto spôsobom dosiahla kolegyňa, že jej deti sa celkom tešia na to, že im vypadne mliečny zúbok a sami si ho dajú vytiahnuť.
Len minule zabudla kolegyňa dať darček pod vankúš, tak bola dcéra veľmi sklamaná...,ale vysvetlila dcérke, že ani víla nestíha za jednu noc skontrolovať všetky detičky a že keď si nechá zúbok na ďalší deň pod vankúšom, tak víla určíte príde - a predstav si, ta víla skutočne prišla....
