V domove bolo s nami aj dievča menom Martina. Prišla zrútená a jej psychopatická matka v rámci súdu nemala na výber a musela ju umiestniť do dočasnej starostlivosti štátu.
Martina mala amoky vždy každej jednej reakcií. Keď sa jej niekto spýtal ako sa má , keď sa na ňu niekto pozrel, keď niekto hlasne zareval. Vtedy sme vedeli, že je zle a že by bolo dobré ju nechať tak . Stále som ako ustavák mal pocit, že by som ju z tých komplexov chcel dostať. Neuvedomoval som si, že ide o psychickú poruchu , no napriek tomu som jej chcel pomôcť . Martina nebola zrovna vyrovnané dieťa a určite kopec zlých vecí v bio rodine zažil. Bola to taká kopa nešťastia a zrejme by bolo veľmi ťažké jej pomôcť dostať ju z jej trápenia. V tej dobe som nemal možnosť nijako pomôcť , pretože sa to nedalo. Ak sme sa pridlho rozprávali so svojím spolu domovákom , už boli podozrenia na sympatie a personál domova robil všetko pre to, aby sme boli vždy a každý deň od seba čo najďalej .
Martina v skratke trpela od kedy sa narodila. Myslím si , že sa asi ani nemala narodiť . Bolo jedno vianočné ráno , keď sme všetci spolu sedeli na obede v jedálni. Mali sme rozdelené stoly a každý jeden pás stolov znamenal ročník .. Ja som bol v ôsmom ročníku, logicky som sedel v rade 8. Magda bola v šiestom ročníku, sedela v príslušnom rade. Vychovávateľka ju vyvolala, aby sa postavila a ona sa rozplakala , dala si prst do úst a ľahla i na zem. Vyzvala ju niekoľko krát a Martina plakala na zemi sa metala a nechcela reagovať na ďalšie výzvy. Vychovávateľka prišla ku nej , a za vlasy ju ťahala celou jedálnou k hlavnému vchodu. Tam si vychovávateľka na ňu kľakla , a hlava nehlava Magda dostávala facky z každej strany. Martina sa bránila , a snažila sa čo najmenej zmierniť bolestivé rany vychovávateľky, ktorá neľútostne pokračovala ďalej s krikom , že sa jej nebude viac doprosovať. V tom prišla do jedálne vedúca výchovy , ktorá sa spýtala v priebehu bitky vychovávateľky , či ju zvláda. Vychovávateľka odpovedala, aby sa k nej vedúca výchovy pridala a tak obe jednou rukou na zemi držali jednu ruku a druhou ju obe fackovali, až kým neprestala plakať.
Nevedel som zasiahnuť , aj keď som mal strašne veľa impulzov ako to rýchlo ukončiť . No nešlo to. Pozeral som sa a so mnou asi tak 90 deciek ale my sme nevedeli zasiahnuť , pretože to nešlo.. Magda ostala na zemi ležať a neskôr k nej pribehla zdravotná sestra , ktorú sme mali v domove v tej dobe. Vedúca výchovy jej nadiktovala čo má napísať do správy a celý incident bol aj právne vyriešený. Po tom , ako sa Martina prebrala , musela ešte kľačať až do večere na chodbe. Roky ubiehali , a ja som odišiel na strednú školu. Neskôr som sa dozvedel , že si Martinu opäť zobrala do opatery mama, a tá ju v alkoholickom stave doma udupala k smrti .
Martina, nemala si sa narodiť .. tento život nebol pre teba
