A teraz k veci. Blog.sme.sk teš sa! No varujem ťa. Bolo to nedávno, asi pred piatimi rokmi, čo som napísal článok na obdobný portál. Hádajte, čo sa stalo! Nič a presne to je to o čo tu píšem . Po dlhých hodinách strávených za mojim Pc. Po prepotených prstoch od ťukania na klávesky. Potom, ako som svoj štvrtý vertebrum cítil viac ako zem pod nohami. Keď ma oči štípali, akoby som cítil týždeň nepreprané použité ponožky. Výsledok? Málá okrúhla nula. Jednoducho mi ho neuverejnili!
Pýtate sa, koho to tu čítam? Ostaňte pokojný a čítajte ďalej, nie som žiaden extrémista, ani násilník.
Možno to nebol vynikajúci článok. Po pravde, ani priemerný nie. Neodporúčal by som vám ho čítať, nudil by vás. Aj mňa nudil. Kúsal som si nechty,
kým som ho písal a to robím, keď sa nudím. Ale bezpochyby spĺňal všetky kritéria slušnosti. Kde nastala chyba, netuším. No jedno viem, strávil som tým jednu päťdesiattisícinu svojho života. To som mohol mať, napríklad vydepilované celé telo vytrhané obočie a ostrihané nechty na nohách i na rukách, aj keď, tie som ohlodal. Takže aspoň na niečo to bolo dobré.
Moje začiatky
Tramtadadá, vuala, no tak sa to asi nepíše, čiže jednoducho, je to tu. Pre veľký záujem, bohužial len zo strany jedinej osoby, som sa konečne rozhodol napísať svoj prvý článok!






