Kto chce zblížiť ľudí a národy, musí ...

Stáročia sa s nami už ťahajú spori medzi židmi a kresťanmi. Kresťanmi a moslimmi. Moslimmi a židmi. I spori medzi kresťanskými cirkvami. A pritom sú to všetko monoteické náboženstvá, ktoré tvrdia, že Boh je iba jeden.Takže ak uznáme to, že Boh je iba jeden, tak aj tých druhých musel stvoriť ten jeden. Toto keď uznajú všetci, tak potom sa budú musieť uznať za bratov. Za bratov, ktorých už nerozdeľuje Boh, ale iba cesta, ktorou sa kto k nemu vybral. Nikto z nich však nemôže tvrdiť, že ide správne, lebo autori ich učení, Mojžiš, Ježiš, Mohamed, nepovedali kto, alebo čo je Boh. Všetky, judaizmus, kresťanstvo i islam sa hlásia k Starému zákonu a v Starom zákone sa Boh predstavil: "Som, ktorý som." A ako dosiahnuť aby to všetky strany pochopili? Jednoducho. Nie tvrdeniami, lebo tými sa my pasujeme za tých dobrých, ale otázkami. V otázkach sa neskrýva rozhodnutie o našej dobrote a odsúdenie tých druhých. Buďte si istí. Pár správnych otázok a vznikne komunikácia. Kde je komunikácie, tam niet konfrontácie. Keď niet konfrontácie, tam ....Poviete si však už máme sekulárne štáty, tak nechajme náboženstvá náboženstvami. Nie je to však tak. Nie všetky štáty sú sekulárne, ale ani tie sekulárne to nemajú vyhraté. Každý sekulárny štát (v USA a Austrálii to až tak nevidno, ale platí to i pre ne) vznikol na základe nejakého štátu ovplyvňovaného vierou. Kde nebola idea nevznikol štát(viď Rómsku otázku). Kde vznikol štát, tak tam bola ideológia. A táto presakuje i do sekulárnych štátov. Nikto nie je schopný prekročiť svoj tieň. Tento priesak najlepšie vidieť v pohľade na manželstvá. U nás je bigamia nepredstaviteľná. Prečo asi?Takže, kto chce prispieť k zmiereniu, nech sa pýta na nie tvrdí. Lebo keď sa niekto tvrdením pasuje do postavenia toho dobrého, tak jeho oponent zo strachu pred odsúdením za toho zlého, už nepočúva. Už sa obalil obranným obalom. Koniec komunikácie. Kde niet komunikácia, tam je konfrontácia. Kde je konfrontácia, tam ....