Môj Boh

Nezakladám novú cirkev a ani nie som vyznávačom žiadnej cirkvi. Proti žiadnej cirkvi však ani nič nemám. Som potom ateistom? Neviem. Predstavím vám „svojho“ Boha a kto chce, nech rozhodne sám, či som veriaci alebo ateista, či nebodaj nový živočíšny druh. Komu pojem „Boh“ spôsobuje vyrážky, nech si ho nahradí napr. pojmami vyššie bytie, absolútna pravda, najvyššia inteligencia alebo čo mu „chutí“. Zámer článku to nezmení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (75)

Je Boh deduško na obláčiku, ktorý si nenašiel lepšiu zábavu ako sledovať moje hriechy a vymýšľať mi všakovaké tresty? Je natoľko ješitný, že potrebuje moje doliezanie a modlitby, aby mi odpustil? Nie. Môj nie je taký a tvrdím, že takým nie je ani jeden boh, ktorého vyznávajú monoteické náboženstvá. Je jedno či sa jedná o „Boha“, „Hospodina“, „Alaha“, „Jahvého“ a iných. V odôvodneniach mojich názorov budem používať učenie Ježiša, lebo je pre nás Európanov najbližšie (každý o ňom čo to vie) a kresťanstvo, ktoré ovplyvnilo vývoj a kultúru na starom kontinente a hlási sa k jeho pokračovateľom. No k tomuto účelu by mohlo poslúžiť i učenie Mojžiša, či Mohameda, no mnohí by netušili o čom píšem. Netvrdím, že teraz budú. Ide vyslovene o môj názor.Čo alebo kto je Boh? Neopisuje ho ani jedno učenie a všetky ho zakazujú zobrazovať. Dôvod je jednoduchý. Ak si niečo budeme vedieť predstaviť alebo si ho s niečim zosobniť, tak tomu niečomu už nikdy nebudeme vedieť prisúdiť všemocnosť, základnú vlastnosť Boha. Jedinú zmienku o tom kto alebo čo Boh je, obsahuje starý zákon, kde sa Boh, formou horiaceho kríku, Mojžišovi predstavil ako: „Som, ktorý som.“ Tým to preňho zhaslo. Tak i pre mňa.Keď nechám na pokoji tému čo je Boh, tak sa mi natíska otázka: „Aký je Boh“. Vykladači starého zákona ho vnímajú ako napomínajúcu osobu, ktorá nás trestá za naše hriechy. Takže ako niečo pomstychtivé, niečo „zlé“, niečo čoho sa treba báť. Tak to ale nie je (pre pochopenie viď článok „Boj dobra a zla“ na tomto blogu). Kresťanstvo (ktoré sa hlási k učeniu Ježiša) ho opisuje ako niečo dobrotivé a milosrdné. Túto zvesť o premene boha nazvali Evanjeliom – Dobrou zvesťou. Tak to ale tiež nie je. Prečo? Preto, že boh je nemenný, no ale i preto, že to jednoducho nefunguje. Nestačí sa pomodliť a je po probléme. Poukazuje na to i Ježiš. On tvrdí, že bezproblémový život je v Kráľovstve božom a ukazuje aj to kde to kráľovstvo božie je a kedy príde: „Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby ho ľudia spozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa tuto alebo tamto je! Lebo ajhľa kráľovstvo Božie je medzi vami.“ (Lukáš 17. 20. a 21). Takže tu na zemi. Nato, že k vstupu do tohto kráľovstva nám nestačí iba modliť sa, poukazuje Ježiš tvrdením: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.). Áno kráľovstvo božie je tu na zemi (alebo môže byť) a boh tu nie je na to, aby nás ťahal z problémov. No keď nie je ani dobrý a ani zlý alebo je aj dobrý aj zlý, ako sa komu páči, tak aký je? Táto otázka je dosť závažná, lebo bez odpovede na ňu nezistíme či Boh je a ak je, načo vlastne je.Tak aký vlastne je? Ako odpoveď použijem jeho slová: „...ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého kolena, tých, ktorí ma nenávidia a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania!“. (Nikoho nemusí iritovať pojem „moje prikázania“, hneď sa k nemu vrátim.) Z tohto je pre mňa jasné, že má ambíciu presadzovať spravodlivosť. Pre mňa nie je Boh ani dobrý, ani zlý, ale spravodlivý. Pre mňa je Boh sila, starajúca sa o spravodlivosť sveta.No a teraz späť k pojmu „moje prikázania“. Tých prikázaní nie je veľa a vôbec nie sú obmedzujúce. Problém je skôr v tom, ako povedal Ježiš, že: „Darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam Božím.“ (Matúš 15. 9.) Nie všetko čo nám prikazujú a zakazujú zákonodarci (a v minulosti aj farári), sú zákazmi a príkazmi božími. Je to tak ako s futbalom. Zákonom božím futbalu je to, že futbal sa hrá nohami a hlavou. Ak by toto niekto zmenil, už by to nebol futbal (kopaná). To či sa roh a aut kope alebo hádže, či bude existovať pravidlo offsaitu alebo nie, to sú už pravidlá ľudské, ktoré majú za úlohu zatraktivniť futbal. Netvrdím, že väčšinu ľudských príkazov, napríklad zákony, netreba dodržiavať. Treba. Ľudia sa na nich dohodli a prijali ich za svoje. No božími zákonmi nie sú. Pritiahnuté za vlasy? Možno, no uvádzam to pre pochopenie pomeru množstva Božích zákonov a príkazov ľudských. Hlavným rozdielom medzi ľudskými a božími zákonmi je ten, že božie fungujú vždy a ľudské iba vtedy, keď nám na ich porušenie prídu. Zmývanie tohto rozdielu medzi ľudským a božím zákonom zapríčinilo, že ľudia vnímajú svet ako nespravodlivé miesto. Veď Ježiš povedal: „Pretože neprávosť vrcholí ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24.12.) Aké je potom zhrnutie? Boh nám dal ihrisko a pravidlá hry. Tým to preňho zhaslo. Svoju spravodlivosť preukazuje tým, že ak budem dodržiavať pravidlá hry budem vyvolený, ak nie, tak nebudem vyvolený. S týmto majú ľudia iba jeden problém. Domnievajú sa, že to nefunguje vždy. Bohužiaľ alebo chvalabohu to funguje vždy, i keď si myslíme, že nie. Táto spravodlivosť funguje, aj keď sa nám to nehodí. Sme presvedčení, že sme nikdy nikomu neublížili, že žijeme poriadnym životom a predsa nepatríme medzi vyvolených. Kde je problém? Problém je v ponímaní hriechu. Hriech nie je niečo nečisté a opovrhnutia hodné. Slovo hriech z Hebrejčiny v doslovnom preklade znamená netrafiť, minúť cieľ. Takže veta z biblie „Nehreš a budeš spasený“ znamená „Nerob chyby a budeš spasený“. Staneš sa vyvoleným. Veď Ježiš povedal: „...lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Matúš 20.16.) Teraz už vidíte, že naša vyvolenosť záleží iba na nás (nie od vôle, alebo svojvôle boha), no nezáleží iba na našom rozhodnutí, ale i schopnostiach. Mám na mysli Komenského trojuholník pokroku: chcieť, môcť a vedieť. Návod ako si zvýšiť schopnosti je napísaný v mojich predošlých článkoch s názvom „Blíži sa vysvedčenie“ na tomto blogu. A ako ich využiť v oblasti zdravia zas v článkoch „Môže prevencia liečiť?“ I v oblasti majetku si môžeme urobiť poriadok, podľa návodu v článkoch o práci, tiež na tomto blogu.Poskladá sa vám z toho jedna filozofia, o ktorej môžete rozhodnúť či ju využijete alebo nie. Pre jej úplne pochopenie ešte odporúčam prečítať články „Načo sú nám Vianoce“ a „Traja králi dávajú logiku“. Za základný boží zákon považujem Ježišovo tvrdenie: „Lebo každému kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj čo má mu bude odňaté.“ (Matúš 25.29.) Najlepším uznaním, že niečo mám, aby mi mohlo byť pridané je to, že sa o to postarám. Starám sa o svoje zdravie? Mám ho. Starám sa o svoj majetok? Mám ho. Starám sa o svoje vzťahy? Mám ich. Preto tvrdím, že rozdiel medzi úspešným (vyvoleným) a neúspešným (povolaným) človekom je v nasledujúcej vete. Pre úspešného človeka pojem „mať“ znamená starať sa a pre neúspešného zas pojem „mať“ znamená iba vlastniť.

František Hodonský

František Hodonský

Bloger 
  • Počet článkov:  147
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ten, ktorý si na všetko čo vidí a počuje kladie otázky. Zoznam autorových rubrík:  zdraviePokecáme?spolocnosťvierafilozofiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu