Bešbarmag, ktorý v preklade znamená „päť prstov" je veľmi obľúbené moslimské pútnické miesto. Keďže z politických dôvodov azerbajdžanskí moslimovia nemohli splniť jedno z prikázaní koránu - putovať do Mekky, tak si vytvorili svoju Mekku doma. Každý druhý Azerbajdžanec aspoň raz v živote putuje k posvätnej hore Bešbarmag .
Vtedy pred rokom sa náš pokus „o dobytie" posvätnej hory nevydaril. Vďaka nezjazdnosti prístupovej cesty v neskorom jesennom počasí sme boli radi, že sa nám podarilo ani nie z polovice cesty vrátiť. No sľúbili sme si, že pokus zopakujeme. Netušil som, že nám to bude trvať tak dlho. Ubehol už takmer rok a tak bolo načase sľub splniť. Náš druhý pokus bol už úspešný hlavne vďaka tomu, že na výstup sme si vybrali krásne nedeľné popoludnie začínajúcej jesene.
Vtedy pred rokom som mal pochybnosti, či sme išli tou správnou cestou. Ako sa ukázalo, naša cesta spred roka bola správna. Napriek tomu, že na posvätnú horu putujú každoročne tisícky pútnikov, prístupová cesta, ktorou sa autom môžete dostať až k hore, si iné pomenovanie ako poľná cesta ani nezaslúži. Pravda za takých ideálnych podmienok aké sme mali pri tomto pokuse nebol najmenší problém túto cestu zvládnuť .
Bešbarmag je impozantný z každej strany.
Najčastešie sa nám ukazuje z východnej strany. Vedie tadeto diaľnica na sever a tak je možné ho obdivovať priamo z auta.
Z juhu prechádza Bešbarmag do hrebeňa nízkeho pohoria, ktorým vlastne začína prechod do Veľkého Kaukazu.
Takto je možné ho obdivovať z poľnej prístupovej cesty, ktorá vedie k Bešbarmagu zo severnej strany .
Nakoniec západný pohľad na bralá Bešbarmagu zo zhromaždiska rozloženého na jeho úpätí.
Cesta nás doviedla na rozsiahle zhromaždisko rovno pod majestátnymi bralami Bešbarmagu. Nebolo zďaleka plné.
Prvé čo sme zaregistrovali bolo, že nás čaká výstup po nekonečných schodoch hore k bralám. Neušiel nám však ani pohľad na náprotivný svah kade sa kľukatila cesta až k „Jeho majestátnosti". Nezaváhali sme ani na chvíľu a schody sme z programu vyškrtli. Tam hore nás čakalo parkovisko, kde sme bez problémov zaparkovali a pripojili sa k pútnikom pomaly sa vlečúcim hore strmým svahom. Prvým objektom, ktorý výstupný chodník obchádza je zrúcanina bývalej pevnosti, ktorá pochádza z 5 - 6 storočia. Nie je nijako zakonzervovaná, ale zatiaľ dobre odoláva zubom času.
Po krátkej rovinke sme sa dostali k miestu, kde začína strmý výstup do útrob braliska. Bolo tu trochu rušnejšie. Jednak tu bol jediný „ministánok" so suvenírmi a taktiež sa tu pútnici zdržali predchádzaním cez malý skalný otvor. Až neskôr som sa dozvedel, že prechod cez skalný otvor má pre moslimov svoj význam. Podľa legendy len ľuďom s čistou dušou sa podarí cez tento otvor prejsť.
Chodník v bralisku je tvorený strmými oceľovými rebríkmi s krátkymi podestami. Tie slúžia najmä ako výhybňa pre „horný" a „dolný" smer pútnikov, ale na každej z nich nájdete tiež miestnu starenku, ktorá s odvolávaním sa na alaha v každom treťom slove od Vás očakáva nejaký milodar.
Chodník medzi braliskami stúpa prudko hore. Nám, odchovaným chodníkmi tiesňav Slovenského raja až taký problém nerobil, ale v tom rôznorodom zložení pútnikov od malých detí až po starých ľudí sa zopár problémov vyskytlo. Pravda pútnici sa veľmi starostlivo starali o „slabších" účastníkov výstupu a tak nijaké dramatické udalosti sa nekonali.
Nedozvedel som sa prečo je v pomenovaní práve 5 prstov, lebo tých brál je tu habadej. Sú všelijako pospájané a niekedy máte pocit, že niektorý z nich musí každú chvíľu padnúť. No v búrke by som sa v tom bralisku nechcel ocitnúť.
Medzi schodiskami chodník vedie pomedzi braliskami cez rôzne štrbiny. Trasa poskytuje tiež dostatok možností pokochať sa z výšky pohľadom na neďaleké more.
S malými prestávkami „vo výhybniach" a na fotografovanie sme sa dostali až k samému koncu výstupu. Bolo ním, ako sme už dole predpokladali „orlie hniezdo" - teda domček vybudovaný takmer na samom špici brál.
Podľa legendy v minulosti na mieste dnešného „orlieho hniezda" prorok udrel do skaly mečom a v tom mieste vytryskol prameň vody, čo bolo prejavom zázraku. Podľa ďalšej legendy tu žil jeden z tunajších prorokov Chizir, ktorý mal troch synov. Pred modlením sa moslimovia musia umyť, preto prikázal svojim trom synom, aby mu išli doniesť vodu. Chlapci však na úlohu zabudli a Chizir nemohol v ten deň splniť svoju moslimskú povinnosť. Preto chlapci za nesplnenie úlohy skameneli a zostali naveky pod BešBarmakom ako 3 kamenné ostrovčeky, ktoré je možné z hora v neďalekom Kaspickom mori vidieť.
Pútnici na tomto „posvätnom mieste" zotrvali nejaký čas, porobili si fotografie na pamiatku a nasledoval zostup.
Po zostupe sme ešte chvíľu zotrvali na zhromaždisku aby sme sa trochu nadýchali tunajšej atmosféry. Pravdupovediac v ten deň nebola nejaká osobitná. Chceli sme si dať čaj a sledovať čo sa tu robí. Žiadna „čajchana" tu však nie je a tak nezostalo nič iné len osloviť niekoho z domácich. Veľmi ochotne nám čaj pripravil a mali sme čo robiť aby zobral za svoju službu peniaze.
Jedna z úloh pútnikov na toto „sväté" miesto je obetovať baránka. Preto na zhromaždisku je pripravené miesto, kde sa „obeta" realizuje. Miestny špecialista baránka zareže, stiahne z kože, vyčistí a pripraví mäso na použitie. Časť z mäsa skonzumujú pútnici priamo na zhromaždisku, kde sú k tomu pripravené podmienky na prípravu šašlikov. Zbytok „posvätného baránka" by mali pútnici odviezť domov a rozdať chudobnejším.
Keďže my sme sa s baránkom nezdržiavali, tak sme náš pobyt na Bešbarmaku pomerne rýchlo ukončili.
