Ako som nedávno písal, efektívne hospodárenie štátnych firiem by nemalo byť len o tom, že sa v nich prestane kradnúť. To by mala byť samozrejmosť, no zďaleka to nestačí. Milióny eur totiž štátu, a teda nám všetkým, unikajú aj kvôli neschopnosti štátnych manažérov. Takto len štátne železničné firmy dokázali na nákupe elektriny prerobiť za tri roky vyše 15 miliónov eur.
Kvôli objektivite treba dodať, že ŽSR si netrakčnú elektrinu (na prevádzku budov a systémov, nie na pohon vlakov) kúpilo výhodne na tri roky. Som presvedčený, že z nej sa ušlo v ďalších rokoch aj Cargu a ZSSK. Keďže som zostal pôsobiť v energetike, tak som aspoň z verejne dostupných zdrojov z diaľky sledoval ako to nakoniec všetko dopadne. A či stanoviská odborníkov, s ktorými som svoje návrhy vedeniu firmy predkladal, vezme niekto na vedomie alebo zvíťazia zbožné želania a pseudoargumenty. Žiaľ, stalo sa to druhé.
Celý prípad vznikol ešte v roku 2017, kedy sa začalo na ŽSR pripravovať obstarávanie elektriny pre takzvané tretie strany – predovšetkým pre nákladného prepravcu Cargo a pre ZSSK, ktorá zabezpečuje dopravu ľudí. Elektrinu pre ne nakupuje správca železničnej infraštruktúry, teda ŽSR. Všetky tri firmy sú štátne.
Ako železnice výhodnú cenu odmietli
Elektrina sa mala najprv vysúťažiť prostredníctvom elektronickej aukcie. Tá prebehla, jej víťazom sa stala spoločnosť VSE s ponukou približne 49 eur/MWh na tri roky. ZSSK a Cargu sa však cena nepáčila, preto VSE prišla s troma návrhmi:
1. Nákup na tri roky (2018-20) s cenou 48 €/MWh,
2. nákup na rok 2018 s cenou 50,2 €/MWh,
3. nákup na prvé tri mesiace roka 2018 s cenou 60 €/MWh.
ZSSK a Cargo si vybrali variant číslo 2, teda o približne dve eurá na MWh vyššiu cenu než bola ponúknutá trojročná. Dúfali totiž, že elektrina neskôr zlacnie, čo nebolo podľa odborníkov veľmi reálne. Naviac, už aj v dennej tlači boli informácie, že ceny elektriny pôjdu hore.
V rokoch 2019 a 2020 cena ešte stúpla
Tendrovanie ceny na rok 2019 prebiehalo dlhé mesiace. Začalo sa s ním ešte vo februári, keď elektrina na burze stála približne 36 eur za MWh. Rokovania boli dlhé, súťaž sa dokonca dvakrát zrušila. Ukončiť sa ju podarilo až na tretí pokus. Za ten čas sa cena elektriny na burze vyšplhala až na takmer 60 eur za MWh. V októbri sa nakoniec uzavrel kontrakt s VSE s cenou približne 63 eur za MWh.
Na tento rok (2020) sa už súťažil dvojročný kontrakt (teda 2020 a 2021). Opäť vyhrala VSE a opäť celý proces trval vyše štvrť roka. Výsledok: cena približne 61 eur za MWh. To znamená pomaly o 13 eur viac než bola ponúkaná cena na tri roky.
Nejde o drobné
Hoci rozdiel v cene nemusí vyzerať úplne tragicky, v skutočnosti zapríčinil železničným firmám zvýšené náklady o vyše 15 miliónov eur. Tie totiž ročne odoberú približne pol milióna MWh elektriny. Odmietnutie trojročného kontraktu v roku 2017 teda daňových poplatníkov vyjde na približne 15 miliónov eur:
Čo sa stalo? Nič
Človek by čakal, že po takejto sekere bude niekto volaný na zodpovednosť. No nič sa nestalo. Ministerstvo dopravy, ktoré v železničných firmách vykonáva akcionárske práva, „zopár miliónov“ zjavne netrápi.
Pritom minimálne vedenie železničného Carga sa nemôže tváriť, že netušilo ako môže toto tendrovanie elektriny dopadnúť. Ako riaditeľ energetiky tejto firmy som ich totiž na to niekoľkokrát upozorňoval a tvrdil, že je výhodnejšie uprednostniť viacročný kontrakt. Neuspel som. Výsledkom bolo, že som po dohode s generálnym riaditeľom z Carga odišiel.
Aj táto skúsenosť ma presvedčila, že ak chce človek niečo zmeniť v štátnej firme, zvnútra sa to nedá. Najprv totiž musí prísť k zmene politickej kultúry a spôsobu nominovania štátnych manažérov. Preto som vstúpil do politiky a práve cez ňu sa pokúsim tieto zmeny presadiť.
Poznámka.: Článok bol zmenený, fakty sa oproti predošlej verzii nezmenili, len som odstránil niekoľko preklepov.
