Dnes by sa malo konať vypočutie kandidátov na nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Uvidíme, či vláda odolá pokušeniu dosadiť na tento post ďalšieho podržtašku, ktorý bude iba poslušne plniť politickú objednávku. Alebo sa do čela dostane niekto skutočne nezávislý, kto sa bude energetike nielen rozumieť, ale bude mať aj dôveru trhu.
Práve táto voľba môže byť jedinečnou príležitosťou, ako cenotvorbu energií odpolitizovať. Že sa to dá, ukazuje príklad benzínu a nafty, ktorých ceny boli v minulosti tiež predmetom politického boja. Ivan Mikloš, minister financií z éry vlád SDKÚ, vtedy posielal kade-tade kontroly a rozdával pokuty. Vtedajší líder opozície Robert Fico zas sníval o hedžovaní cien, z ktorého, keď sa dostal k moci, nakoniec nič nebolo. Bežným spotrebiteľom ani jeden, ani druhý týmito politickými manévrami nepomohli. Potom sa ceny naviazali na trh, menia sa transparentne podľa vývoja na svetových burzách a ich výška prestala byť témou na hádky politikov. A presne to by sme sa mali snažiť dosiahnuť aj pri elektrine a plyne.
Odolať nutkaniu hrať sa na spasiteľov, ktorí ľuďom prinášajú nižšie ceny, však môže byť ťažké. Najmä v tejto dobe, kedy ceny elektriny i plynu na svetových burzách klesli a tento vývoj by sa mal prejaviť aj na faktúrach pre konečných spotrebiteľov. Takže nejaká tá tlačovka, ako za éry Roberta Fica, kde si politici privlastnia zlacnenie, za ktoré vôbec nemôžu, by sa dala zrealizovať aj dnes. Elektrina by totiž v budúcom roku mala zlacnieť o približne desať percent. Dôvodom je vývoj na burzách, pod ktorý sa podpísala teplá zima a koronavírus. Zásluha politikov na tomto vývoji je teda nulová, no môžu sa pokúsiť nejakú si vymyslieť. Nestalo by sa to prvýkrát.
Ak sa ale chce nová vláda, či nový šéf ÚRSO chváliť, že prinášajú ľuďom a firmám lepšie ceny, majú príležitosť. Môžu sa totiž zaslúžiť o to, aby klesli poplatky, ktoré sa k cene elektriny pribaľujú. Aj vďaka tomu má samotná komodita na jej celkovej výške iba približne tretinový podiel. To ostatné „zožerú“ predovšetkým distribučné poplatky a rôzne dotácie, schované v tarife na prevádzku systému. Priestor na „osekávanie“ rôznych poplatkov je aj pri plyne, stačí sa pozrieť na zisky SPP – distribúcia, ktorá podľa portálu Finstat hospodári s vyše 85-percentnou hrubou maržou. A na tú sa jej skladajú všetci odberatelia.
Práve voľba šéfa ÚRSO, ktorá sa dnes začala, ukáže, akou cestou sa nová vláda uberie. Verím, že sa konečne dočkáme férovej regulácie, posilnenia konkurencie na trhu a tiež redukcie nezmyselnej byrokratickej záťaže. Preto som naozaj zvedavý, koho na tento post nakoniec vyberú.
