A tak nastala otázka kam? Rozhodli sme sa pozerať smerom na východ, prípadne juhovýchod od domu. Balkán máme radi, tak prečo tam nezbehnúť aj v zime. Ukrajinu chceme pozrieť cez jarné prázdniny a tak nám oči padli na bývalú Juhosláviu, konkrétne na Srbsko. Našli sme si stredisko Kopaonik. Je dosť veľké a časovo dostupné (850 km - 10 hodín jazdy hlavne po diaľnici). V stredisku je ubytovanie priamo pri nástupných staniciach lanoviek, čo je s deťmi veľké plus.
Štartovali sme o tretej ráno, nech deti ešte trochu pospia v aute a v pohode za svetla dorazíme do strediska. Cesta ubiehala rýchlo. Dokonca aj Maďarsko - Srbské hranice sme prešli za 15 minút a tak sme boli na odbočke z diaľnice do strediska už pred jedenástou. Preto sme sa rozhodli ešte pre návštevu mesta Niš vzdialeného len 60 km. Už sme tam raz boli, ale bol práve pondelok a tak mali zavreté múzeá, ktoré sme si chceli pozrieť. Teraz bola ideálna príležitosť to dobehnúť.
Prvé čo sme chceli vidieť bol Skull tower. Pôvodne vo veži bolo zabudovaných 4 000 hláv srbských povstalcov voči Osmanskej nadvláde, ktoré nechal turecký paša zamurovať do veže. Veža mala byť varovaním pre všetkých Srbov pred neposlušnosťou. Dnes z nej ostala len časť ukrytá v kaplnke.
Druhé, čo sme chceli vidieť bol bývalý koncentračný tábor Crveni krst. Bol to v rokoch 1941 až 1944 koncentračný pracovný tábor a transferová stanica. Veľký počet väzňov tu však bol aj zabitý. K dispozícii sú 3 poschodia exponátov, ktoré dokumentujú život v koncentračnom tábore.
Potom sme už navštívili iba miestnu tržnicu, zastavili sa v pekárni na burek a výborné koláčiky a vybrali sa ďalej na cestu.
Do Kopaoniku sme prišli tesne pred štvrtou. Hneď ako sme vystúpili z auta sa nám ako pozdrav naskytol nádherný pohľad na západ slnka.
Druhý deň ráno sme sa vybrali spoznávať stredisko na lyžiach. Ešte pre nedostatok prírodného snehu nemali spustené všetky lanovky a zjazdovky, ale aj tak sme sa nenudili a našli sme si, čo nás baví.
Na záver :
Kopaonik je lyžiarske stredisko s kompletnou ponukou služieb pre všetky vekové kategórie. V stredisku sa o dopravu lyžiarov starajú sedačkové lanovky doplnené pomamy a pásmi pre deti. Zjazdovky sú tu perfektne upravované všetkých obtiažností. Ku každému vleku je viacero zjazdoviek. Nie sú preplnené a príjemne sa na nich jazdí. Tak isto je to aj s čakaním na vlekoch. Iba pár krát sa nám stalo, že sme museli dve až tri minúty čakať. Inak sme jazdili úplne bez čakania. Stravovanie na svahoch je v malých reštauráciách a veľmi plných reštauráciách. Jedlo je výborné. Našinca prekvapí fajčenie v priestore aj počas jedla.
Ceny sú tu prijateľné.
Ubytovanie pri svahu s vlastnou kuchyňkou nás vyšlo 490 € na šesť nocí.
Lístky na vleky pre dvoch dospelých a dve deti na päť dní vyšli 400 €.
Kompletný obed na svahu pre nás štyroch do 30 €.
Ceny v potravinách o niečo menej ako u nás.
Doprava podľa spotreby auta + asi 25 € za diaľnice v Maďarsku a Srbsku.
Určite sa sem radi vrátime :-)
