Kyslé Ficovo víťazstvo

Fico sa teraz cíti na koni. Konečne sa mu podarilo presadiť niečo, čo považoval za zásadné a prešlo to bez výraznejšieho zmodifikovania pôvodného návrhu. Toto úbohé politické víťazstvo však slovenský občan zaplatí veľmi draho. Arbitráže pripravia s najväčšou pravdepodobnosťou Slovensko o 30 miliárd korún (možno o viac), čo je asi 10% výdavkov tohtoročného štátneho rozpočtu. Ak sa poisťovne poponáhľajú na arbitrážne súdy, tak v termíne rozhodovania sa o prijímaní eura na Slovensku, budú mať páni z EÚ na stole dosť presné čísla, ktoré bude musieť Slovensko pripísať skôr, či neskôr k schodku verejných financií. (Ten je parametrom pre prijatie eura.) Ak by sme ešte prihodili známe cifry o ďalších výdavkoch rozpočtu vo výške 15 miliárd kvôli PPP diaľniciam, ktoré navyše nebudú jednorazové, tak s eurom sa asi môžeme rozlúčiť. Ak sa aj Slovensku podarí obhájiť pred EÚ výšku deficitu verejných financií, problém môže byť udržateľnosť výšky inflácie. Silné slová R. Fica o tom, že sa nebojí arbitráže s poisťovňami a že si to môžu rozdať so štátom, jasne ukazuje veľkú sebaistotu, aj keď by sa tieto reči dali pripísať jeho tradičnému štýlu arogantného a infantilného verejného prejavu. Táto sebaistota je však chybná, pretože sa opiera o domnienku, že jemu nikto nič nemôže a každý skáče ako on píska. Lenže toto môže platiť doma. Fico je v zahraničí v podstate obyčajná nula, nemá absolútne žiadny vplyv za hranicami. Jeho slovo nemá váhu ani len v susednom Česku, nieto ešte v Bruseli. Takže ak si štát nenajme čertovsky dobrých advokátov, tak štát bude platiť. A ak štát bude platiť poisťovniam, nebude napríklad na vianočné dôchodky a ďalšie výdavky na korumpovanie vlastného obyvateľstva, u ktorého je príspevok už dnes chápaný ako nárokovateľná položka príjmu. Politické preferencie pôjdu rýchlo ku dnu.Fico presadením tohto zákona navyše otvoril pandorinu skrinku nedôvery v stabilitu právneho prostredia. Pokým má silné reči na obrazovke televízorov, podnikatelia to môžu brať ako politický folklór. Avšak prijatie zákazu zisku, aj keď len pre pár subjektov, dosť zatrasie ich dôverou v stabilitu. Hociktorý podnikateľ už nemôže mať istotu, že mu štát počas hry nezmení pravidlá do takej miery, že utrpí veľké škody. A to je jedno, či mu explicitne zakáže zisk, zvýši zdanenie, či nariadi povinnosti, ktoré výrazne zvyšujú náklady. Banky si nemôžu byť isté svojimi ziskami a vedia, že ak by Fico zas vykopal vojnovú sekeru s nimi, tak ich o ne môže pripraviť. Však to už urobil pri zdravotných poisťovniach. Ani v komerčných poisťovniach nemôžu kludne spať. Prečo by mali zarábať na takom povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Podnikatelia sa budú vyhýbať väčším a politicky citlivejším investíciám. Napríklad prečo by sa mal Enel pustiť do obrovských investícií budovania elektrární na Slovensku? Čo ak parlament príjme nejaký zákon o maximálnom zisku v energetike, alebo maximálnych cenách energií? Alebo nejaký šikovný smerácky poslanec bude chcieť byť pápežskejší ako pápež (preložené do slovenčiny, ficovskejší ako Fico) a navrhne zákaz zisku pre farmaceutické spoločnosti, výrobcov zdravotníckej techniky, či pre dodávateľov energií? Však je úplne logické, že keď jeden subjekt v zdravotníctve nemá mať právo zarábať, prečo by mal mať iný? Inak súkromné firmy si aj tak nájdu spôsob, ako zarobiť. Napríklad niektoré činnosti začnú outsourcovať. Účtovníctvo bude viesť poisťovni externá firma náhodou patriaca rovnakému majiteľovi ako poisťovňa. No a účtovná firma veľmi pekne zarobí. A takto na externé firmy možno presunúť veľa činností ako napríklad údržba informačných systémov, PR, rôzne poradenstvo, správa budov a pod. Ak to chcú majitelia poisťovne urobiť elegantne, tak si založia spoločnosť, ktorej náplňou bude pôsobiť ako dodávateľ komplexných služieb pre zdravotnú poisťovňu.Ak budú zdravotné poisťovne pomstychtivé, tak sa im možno podarí štátu aj revanšovať za zákon. Privedú štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do krachu. Budú im menej platiť za výkony ako neštátnym, platby budú meškať, stále budú nedostatky vo výkazoch štátnych poskytovateľov. Taktiež môžu začať presmeruvávať svojich poistencov zo štátnych nemocníc do neštátnych, kde pacienti dostanú vyšší štandard. A to už nehovorím, ak by sa poisťovne obuli do medicínskych a výkazníckych pochybení lekárov v štátnych nemocniciach. Už totiž poisťovne nie sú veľmi motivované správať sa ekonomicky, takže prečo by neinvestovali do personálneho rozšírenia svojich kontrolných oddelení, hoci by im to neušetrilo ani korunu.PS: Neviem či sa mi to len zdá, ale v poslednom čase nejak príliš veľa správ som zachytil v médiách o zdražovní rôznych každodenných tovarov. A často to neboli symbolické percentá. V čštatistikách sa to možno stratí, ale mám pocit, akoby sme sa vrátili do stabilizačných časov prvej Dzurindovej vlády, kedy sa všetko zdražovalo. Lenže vtedy boli časy uťahovania opaskov!