Môj program: Dopravná infraštruktúra – ostatné druhy dopravy

Nie každý má auto a nemusí každému vyhovovať cestovanie autobusom. Preto aj iné druhy osobnej dopravy je potrebné rozvíjať. Alternatívou cestnej dopravy je logicky hlavne železničná doprava. Len pri zlomku cestujúcich je využiteľná vnútroštátna letecká doprava.Železničná dopravaNa Slovensku máme v súčasnosti 3 železničné spoločnosti. ŽSR, ktorá spravuje dopravnú cestu (koľajnice), Železničná spoločnosť Cargo (ďalej len Cargo), ktorá realizuje nákladnú dopravu na koľajniciach a Železničná spoločnosť Slovensko (ďalej len ZSSK), ktorá má na starosti osobnú železničnú dopravu. Všetky sú štátne!A všetky sú aj v strate! Dve dostali v roku 2009 tzv. pôžičky, ktorú majú vrátiť. V marci 2009 vláda schválila pre ŽSR 70mil Eur, pre Cargo 166mil Eur! Vráteniu pôžičky dnes verí asi len úplná naivka. A kde sú tie milióny v podobe dotácií, ktoré spoločnosti za dlhé roky dostávali? O koľko vyššie dôchodky by mohli mať dôchodcovia, či platy učitelia, zdravotné sestry, či lekári, ak by dotácie neskončili na koľajniciach?Hlavným problémom železničných spoločností je ich neefektivita. Cargo malo v doterajšej histórii zisk len raz, v roku 2008, keď Slovensko bolo ekonomickým tigrom, a to 52mil eur. Ostatné dve boli stále v strate. Štátom politicky dosadení manažéri nie sú schopní efektívne znižovať náklady a zvyšovať príjmy. Teda nie sú schopní riešiť prezamestnanosť, vyberať vo verejných obstarávaniach tovarov a služieb lacnejšie ponuky, zefektívniť fungovanie firmy. Nie sú schopní reagovať na zmenené trhové podmienky, hľadať nové obchodné príležitosti, zatraktívniť ponuku svojich služieb inováciami, zabezpečiť úverovanie pre investície, ktoré by priniesli v budúcnosti zvýšené tržby.Čo je potrebné urobiť v Cargo a ZSSK spoločnostiach?1. Sprivatizovať 51% Cargo. Nákladná železničná doprava je na Slovensku konkurenčným trhom a konkurencieschopnejší alternatívni prepravcovia štátnu spoločnosť dotlačia skôr či neskôr ku krachu. EÚ preto dlhodobo nebude akceptovať štátnu pomoc. Strategický investor zabezpečí investície do rozvoja nákladnej dopravy, donesie fungujúci podnikateľský model v nákladnej železničnej doprave, prinesie nových zákazníkov, zefektívni fungovanie spoločnosti, nastaví konkurencieschopné ceny služieb, zvýši ich kvalitu. 2. Sprivatizovať 51% ZSSK, ktorá realizuje osobnú železničnú prepravu. Model 51%nej privatizácie sa osvedčil pri iných štátnych monopolných podnikoch, kde štát inkasoval pri predaji majetku, prestal s dotačnou politikou a dokonca ročne zarába pri inkasovaní zisku a daní zo príjmu právnických osôb. Tieto financie je možné použiť na nákup služieb vo verejnom záujme, teda financovať zľavnené cestovné študentov, dôchodcov, sociálne slabých občanov.3. ZSSK pomocou eurofondov a vlastných kapitálových zdrojov zmodernizuje vozový park, ktorý zabezpečí komfort cestujúcich na európskej úrovni. Vo vozňoch bude k dispozícii napríklad bezdrôtový prístup do internetu zadarmo. Zvláštnu pozornosť si vyžiada čistenie vozňov, ktorý dnes značne zvyšuje nezáujem verejnosti o cestovanie vlakom.4. ZSSK musí byť schopná reagovať na nárazové posilňovanie spojov (sviatky, športové a kultúrne udalosti). Posilňovanie spojov sa musí prejaviť nielen vypravovaním mimoriadnych spojov, ale aj schopnosťou operatívne pripájať vagóny k vlaku. Komfort cestovania musí byť základnou zbraňou v boji s konkurenciou.5. Cestovný poriadok sa musí čo najviac zosúladiť s regionálnymi autobusovými spojmi spravovanými VÚC. Cieľom je zabezpečiť dopravu občanov zo železničných staníc a zastávok do konečného cieľa cesty. Ochota regionálnych dopravcov zosúladiť svoj grafikon so železnicami musí byť výsledkom koordinovaného tlaku štátu a jednotlivých VÚC. Výsledkom kooperácie ZSSK s lokálnymi dopravcami musí byť zhustenie spojov verejnej dopravy. Slabá dostupnosť spojov znižuje nezáujem verejnosti o cestovanie vlakom.6. V cenníku osobnej železničnej dopravy sa objaví tzv. jednotný cestovný lístok. Bude obsahovať nielen cestovné za dopravu vlakom, ale aj jazdy autobusmi MHD. Tento model si vyžaduje legislatívne úpravy, ktoré spravodlivo rozdelia príjem z jednotného cestovného medzi prevádzkovateľom MHD a ZSSK.ŽSR je spoločnosť spravujúca dopravnú cestu a príslušnú infraštruktúru (budovy staníc, zabezpečovacie systémy a pod.). Táto časť železničnej dopravy musí zostať v štátnom vlastníctve. Aby spoločnosti ZSSK a Cargo mohli byť úspešné, dobre fungovať musí aj ŽSR. Toto je možné zabezpečiť výhradne zvýšením transparentnosti spoločnosti a jej kontroly nielen zástupcami štátu. Cena dopravnej cesty je oproti ostatným okolitým krajinám vyššia. No oveľa väčší problém je, že táto cena znevýhodňuje cestovanie osôb a prepravovanie tovaru železnicou oproti autobusovej, resp. kamiónovej doprave vo vnútroštátnej doprave. A to aj napriek zavedeniu mýta, ktoré zvýšilo náklady prepravcov na cestách.Skvalitnenie služieb ŽSR sa dosiahne realizovaním nasledovných aktivít: 1. Z eurofondov spolufinancovať rekonštrukciu tratí na cestovnú rýchlosť 160km/h. Do konca volebného obdobia dokončiť úseky po Belušu a rozostavať úseky po Žilinu (Ide o trať Bratislava-Žilina). Súčasne pokračovať v príprave a projektovaní úsekov smerom na Prešov a Skalité. 2. Obnoviť projekt elektrifikácie železničných tratí. Konkrétne začať elektrifikáciu trate Zvolen-Košice. Je predpoklad, že v budúcnosti fosílne palivá predražia hlavne nákladnú prepravu, lebo alternatívne pohony pre nákladné autá sú zatiaľ v dohľadnej dobe diskutabilné (nedostatočné výkony motorov). Alternatívou je elektrifikovaná železnica s podporou kombinovanej prepravy.3. Pokračovať v modernizácia staníc, ktorá skultúrnením prostredia priláka cestujúcich a vytvorí priestor na dodatočné tržby ŽSR prenajímaním staničných priestorov.4. Naštartovať projekt kontajnerovej nákladnej prepravy na tratiach ŽSR podporou budovania siete kontajnerových prekladových staníc ako základnej infraštruktúry dostupnej všetkým železničným nákladným dopravcom. Kontajnerové stanice musia byť technologicky pripravené na rýchle prekladanie kontajnerov cez mobilné koľajové žeriavy. Pre zmysluplnosť projektu je potrebné vybudovať dostatočne hustú sieť staníc, predovšetkým vo väčších okresných mestách a logistických centrách (kamión/loď/lietadlo). V rámci projektu sa vytvorí špeciálny harmonogram kontajnerových vlakov. Vozne s kontajnermi sa nebudú pripájať a odpájať v staniciach, ale kontajneri sa budú nakladať, alebo vykladať z vozňov, či už priamo na pripravené kamióny alebo dočasne na odkladacie miesto, kým príde príslušný kamión. Kapacity na kontajnerových vlakoch si súkromný prepravcovia môžu zdieľať, teda obchodovať s nimi.5. Modernizácia tratí umožní zvyšovať efektivitu ŽSR, čo znamená znižovať náklady a počet zamestnancov. Následne sa vytvorí priestor na zníženie ceny dopravnej cesty. Teda ceny osobnej železničnej dopravy budú porovnateľné s autobusovou a nákladnej s kamiónovou. V prípade úspešnosti kontajnerovej prepravy sa časť ľudí z iných pozícií v ŽSR presunie na pozície zabezpečujúce fungovanie kontajnerových staníc a teda nebudú musieť byť prepustení.Letecká dopravaLetecká doprava bola značne zdecimovaná neúspechom slovenských leteckých spoločností. Ich miesto do istej miery prebrali zahraničné letecké spoločnosti. V prípade Bratislavy aj linky z letiska Schwechat. Z pohľadu leteckých spoločností trh je vysoko konkurenčný a pri výpadku jednej spoločnosti prichádza ďalšia spoločnosť. Limitáciou leteckej dopravy môže byť len neschopnosť letiska dohodnúť sa s prepravcami.Letisko M. R. Štefánika je na veľmi nevhodnom mieste. Značne limituje rozvoj Bratislavy a aj svoj vlastný rozvoj v budúcnosti. Preto navrhujem letisko presunúť do priestoru pri diaľnici D1 za Sencom. Lokalita je vhodná aj kvôli existencii logistického parku v Senci. Tento fakt napomôže návratnosti investícií do výstavby a zabezpečí ekonomickú životaschopnosť letiska. Nové letisko vybuduje súkromný investor. Náklady, ktoré musí uhradiť štát, sa prefinancujú z predaja pozemkov a budov súčasného letiska. Haly súčasného letiska môže investor prebudovať napríklad na športové haly, či nákupné galérie.Premiestnenie letiska bude mať ďalší pozitívny efekt pre Bratislavu a okolie. K letisku sa privedie železničná trať, ktorá uzavrie okruh Bratislava-Pezinok-letisko- Senec-Bratislava a takto sa vytvorí alternatíva automobilovej doprave. Je to platforma na prímestskú dopravu, ktorá umožní hustejšie intervaly vlakov zberajúcich cestujúcich zo Svätého Júra, Pezinka, Viničného, letiska, Senca, veľkého Bielu, Bernolákova a Ivanky pri Dunaji.Lodná dopravaJediná hospodársky využiteľná vodná cesta na Slovensku pre lodnú dopravu je Dunaj od Bratislavy po Štúrovo. Rozvoj lodnej dopravy je otázny. Hneď po nástupe novej vlády sa zhotoví analýza aktuálnej vyťaženosti nákladných prístavov a obchodných príležitostí. V prípade, že analýza nepreukáže efektivitu investícií do prístavov, navrhujem zrušiť zimný prístav v Bratislave. Ak je vhodné zachovať nákladný prístav v Bratislave, navrhujem vybudovať nový pri Slovnafte zo súkromných zdrojov, no len za účelom prekládky tovaru, nie dlhodobého kotvenia lodí.Osobná doprava má výhradne charakter prepravy turistov. Vstupnou bránou pre lodných cestujúcich je osobný prístav v Bratislave.CyklistiChcem presadiť vyčlenenie finančný prostriedkov v kapitole ministerstva dopravy na program určený výhradne na budovanie cyklistických ciest do záhrad, vinohradov, chatových oblastí, poľnohospodárskych družstiev, či priemyselných parkov pár kilometrov vzdialených od dedín, či miest. Tu je najväčšia pravdepodobnosť, že občan bude využívať bicykel a teda kolízie cyklistu s autom. Toto rovnako to platí aj pre cyklistické trasy medzi dedinami, ktoré sú vzdialene pár kilometrov. Program budovania cyklistických trás pozdĺž ciest 1.triedy dostane do kompetencie SSC. Je záujmom štátu, aby bolo čo najmenej nehôd s cyklistami, ktoré sú spravidla tragické. Cyklistické trasy pozdĺž ciest nižších tried alebo v rámci obce budú môcť budovať kraje a obce z financií prideľovaných z novovytvoreného fondu na tento účel určeného. V rovinatom teréne cyklistické trasy musia byť budované s povrchom vhodným aj pre korčuliarov.Regionálne cyklistické trasy navrhujem budovať z eurofondov zameraných na podporu turizmu a rozvoja vidieka.