Južná dialnica

Keď sa pozrieme na hustotu dialničnej siete v starých EU krajinách, tak bez nejakých veľkých analýz môžme smelo vyhlásiť, že Slovensko potrebuje ešte jednu dialnicu. Z geografického tvaru Slovenska je jasné, že bude viesť juhom Slovenska zo západu na východ. Minulý rok prebehlo médiami, že v Rakúsku zvažujú zvýšiť maximálnu rýchlosť na dialnici zo 130km/h na 150km/h. Keď sa pozrieme na naše cesty ako sa dnes na nich jazdí, tak niekedy môžme mať pocit ako keby to navýšenie o 20km/h už prebehlo. Faktom však ostáva, že už veľa rokov (desaťročí) sa v pravidlách cestnej premávky v časti maximálne rýchlosti nič nemenilo. (Okrem jedného pokusu o 50km/h v obciach.) V niektorých EU krajinách rýchlosť v obci znížili na 50km/h. Je potrebné však podotknúť, že krajiny, ktoré vymysleli danú zmenu majú dosť hustú dialničnú sieť. A aj dôvod zavedenia, znížiť počet tragických nehôd, je legitímny. Avšak v krajinách, kde niekedy stovky kilometrov musí ísť vodič cez obce, nie je 50km/h najlepšie riešenie.Znižovanie rýchlostí a rôzne obmedznenia problém nevyriešia. Počet áut na cestách sa stále zvyšuje a bude zvyšovať. Je logické, že pred 20 rokmi, keď cez obec prešlo 1000 áut za 24 hodin, tak pravdepodobnosť nehody s tragickými nehodami bol ovela nižší, ako keď dnes tou istou cestou prejde 10-krát toľko áut. A s týmto faktom nespravia nič ani „oblúbené“ jastrab akcie. Ďalšou logickou vecou je, že keď sa vedia vodiči dostať z bodu A do bodu B rýchlejšie, tak na cestách, za predpokladu rovnomerného zaťaženia, v hocijakom časovom momente je menej áut, ako keby cesta trvala dlhšie. Čiže ak tisíc áut ide hodinu rovnakú trasu, tak v prípade, že by šli dvakrát rýchlejšie, tak v najideálnejšom prípade by bola na ceste v jednom momente len polovica áut, teda 500 áut. Takže zahuťujúcu sa premávku neriešia obmedzenia a znižovania rýchlostí, ale pravý opak, plynulosť premávky a zvyšovanie rýchlostí. Otázkou je, že či sú vodiči schopní jazdiť bezpečne aj vyššou rýchlosťou. Sú dva objektívne faktory, ktoré musia byť splnené: vhodné vozidlo a vhodná cesta. (Schopnosti vodiča je subjektívny parameter, proste niekto na letiskovej ploche pôjde aj s Ferarri maximálne 100km/s.) Myslím, že dnešné autá už nemajú problém s bezpečnou jazdou aj pri vyšších rýchlostiach, ibaže by reči o stále lepších materiáloch, konštrukciách a vyššej bezpečnosti boli len marketingové keci! Už obyčajná Fábia nemá problém s cestovnou rýchlosťou 150km/h. (Ak by v nej bola 6-stupňová prevodovka, tak aj so spotrebou by to bolo v poriadku.)A teraz sa vráťme na začiatok príspevku – cesty! Na Slovensku sa dosť čudne stavajú cesty. Teraz nechcem začať s privysokými cenami za kilometer, či s rýchlosť, resp. pomalosťou výstavby. Avšak niektoré úseky rýchlostnej cesty R1 majú od vhodnosti pre rýchlosť 130km/h dosť ďaleko. Pri jazde v niektorých zákrutách sa márne vodič snaží zbaviť pocitu, že každú chvíľu vyletí z cesty. A zas iné úseky z nepochopiteľných dôvodov majú 90km/h max rýchlosť. V tom prvom prípade by projektant, či stavebná firma už nemala dostať šancu, v druhom, nejaký úradník by mal zmeniť kanceláriu bez prístupu k pečiatkám. Podľa projektov R1 vedie z Trnavy do Zvolena. R2 je vlastne jej pokračovaním zo Zvolena až do Košíc. Avšak R2 by sa mala zrušiť, presnejšie úsek R2 zo Zvolena do Lučenca by mal byť súčasťou R1. V Lučenci by sa R1 pripájala na južnú dialnicu. Totiž prebudovať niektoré úseky R1, aby sa na nich dalo jazdiť rýchlejšie a súčasne bezpečne by bolo plytvaním s peniazmi, teže nemá zmysel sa snažiť o preklasifikovanie danej komunikácie na dialnicu.Južná dialnica by mala začať v Bratislave a prechádzať popri Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Leviciach, Veľkom Krtíši, Lučenci, Rimavskej Sobote, Rožňave, Moldave n. Bodvou až do Košíc. Teda na rozdiel od dnešných projektov, by z Lučenca do Košíc bola vedená dialnica namiesto rýchlostnej cesty R2. Daná dialnica by však už bola budovaná pre maximálnu rýchlosť 150km/h (či dokonca 160km/h, je to téma na diskusiu). Úsek od Zvolena pri Detve po Lučenec zostal rýchlostnou komunikáciou. Od Lučenca na Košice by však už bola dialnica so 150km/h a mala by sa budovať ako pokračovanie R1, aby sa čo najskôr prepojil východ so západom južnou trasou. Dialnica v opačnom smere (na Bratislavu) by bola dobudovaná neskôr. Okrem úseku od Bratislavy aspoň po Dunajskú Stredu, lebo tento smer patrí k najviac rozvíjajúcim sa lokalitám, hlavne čo sa týka bývania obyvateľov pracujúcich v Bratislave. Cesta popri Slovnafte je hádam už dnes na hranici kolapsu.Južná dialnica by mala byť štvorprúdová s tým, že každých napr. 10 km, by bola rozšírená o ďalší pruh v jednom smere na úseku asi 3 km, kde by sa mohli kamiony a autobusy predbiehať navzájom. V ľavom krajnom pruhu by bola zakázaná jazda kamionov a autobusov. Hlavne kamiony sa často na preplnenej ceste bezohladne predbiehajú a vytvárajú kolízne situácie pre ostatné vozidlá. Pri 150km/h rýchlostiach môžu mať náhle rozhodnutia kamionistov predbiehať katastrofálnejšie dôsledky, potom by daná dialnica vôbec nespĺňala svoj účel! Z ľavej strany by mal byť „odstavný“ pás cca. 1 meter, ktorý by však neslúžil na odstavovanie áut, ale bol by tam kvôli zvýšeniu bezpečnosti. Ďalším bezpečnostným prvkom, by mala byť bariera medzi oboma smermi, ktorá by mala umožňovať jazdu s dialkovými reflektormi bez nebezpečenstva oslnenia protiidúceho auta. Vozovka by mala byť cementobetónová, ktorá sa považuje za bezpečnejší povrch a navyše je odolnejšia a teda je potrebné ju opravovať zriedkavejšie než klasický asfaltový povrch. Inteligentný systém riadenia dopravy cez veľkoplošné tabule je samozrejmosťou. Okrem informácií v slovenskom jazyku, by sa tam mali objavovať aj v anglickom. Rovnako aj „hlučné čiary“ na krajnici vozovky by mali byť samozrejmosťou. Južná dialnica so zvýšenou povolenou rýchlosťou je najideálnejšie riešenie, keďže jej v ceste nestojí žiaden komplikovaný terén, s ktorým by mali projektanti problém pri napasovaní zvýšených konštrukčných nárokov na cesty. Je potrebné si uvedomiť, že množstvo áut na ceste sa bude na naších cestách zvyšovať a tranzitu bude stále viac, čím sa bude Ukrajina viac otvárať. Severná dialnica bude preťažená (aj zvýšenou motorizáciou lokálneho obyvateľstva, ktorého životná úroveň sa bude zvyšovať) a jediná možnosť bude presmerovanie tranzitu na juh teda na južnú dialnicu!