Ale pri väčšine spoluobčanov, sa cítim ako najvačší neempatický odľud, keď si dovolím byť šťastný v tomto svete, plnom drog, deziúzií a multimiliónových podvodov. V dnešnom svete sa jednoducho na otázku:
"Ako sa máš?"
Nepatrí odpovedať jednoducho:
"Strááášne fajn!!!" (Aj keď viem, že niektorým z vás tento oxymoron píli uši, je nutný pre pokračovanie nášho príbehu).
V takomto prípade totiž veľká časť nášej slovenskej spoločnosti začne cítiť závisť, ako si dovoľujem byť taký šťastný a navyše to ešte dávať tak okato najavo. Lenže ja mám chuť kričať do sveta, že som... milý, vtipný, so sebou spokojný a nenechám sa len tak zastrašiť závisťou. Moja dobrá nálada je neotrasiteľná a vydrží ešte ozaj dlho:) (Asi nám naozaj začali pridávať do pitnej vody antidepresíva:D ) Lenže, čo spraviť, keď príde kamarát / krásna víla /, ktorí práve nemajú najlepšie obdobie svojho života?
Práve vtedy mám chuť byť nákazlivý so svojim smiechom, prichádzajúcim z otráveného vodovodu, alebo z podareného festivalu, prípadne poriadne vykonanej práce. Pretože smiech je naozaj najlepším liekom na všetky problémy. Očistí nás od závisti a škriepok, prinúti pozerať sa na hviezdy úplne iným pohľadom a hlavne, rozšíri medzierku medzi našimi niekedy aj rovnými zúbkami od ucha k uchu. A kto nemá rád ušká, nech sa ani neozýva:D
Preto vás prosím, nezáviďte ľuďom štastie, ale snažte sa od nich nakaziť dobrou náladou a nekončiacim smiechom... Možnože to spraví náš život lepším a keď nie, tak som sa vo svojom optimizme mýlil;)
