Začalo to prekvapivým pozvaním zo strany môjho profesora zo strednej. Opýtal sa ma, či by som mu nepostrážila jeho početný zverinec v zložení asi 6 sliepok, jeden kohút, dve mačky, dve kozy, jeden cap, dve ovečky a včely na pár dní. Chcú ísť na dovolenku. Keďže moje šialené ja si opäť povedalo, že chce zažiť niečo nové, prikývla som, nazvala akciu agroturistikou a poďho strážiť.
Zavolala som si kamošov, nech mi nieje smutno. Bola pohoda, občas stres, či je všetko ako má byť a podobne. Najprv som si vravela, že sa aspoň naučím dojiť, však to nedokáže len tak hocikto, to je celá veda. No nebolo to až také jednoduché, ako som si myslela. Mladšia koza mi behala kade-tade a hodnú chvíľu mi trvalo, kým sa mi ju podarilo dobre podojiť. Cap a stará koza boli starí flegmatici a ovce sa ešte nemuseli dojiť. Našťastie.
Každé ráno trebalo kozy a ovečky vyviesť hore na lúku, nech sa pasú, a večer ich zase dávať dole do stajne. No a pri takomto jednom večeri začali problémy.
Ako sme tak odprevádzali kozy dole, všimli sme si, že jedna ovečka leží na zemi, chrčí, ze jednej nosnej dierky krv. Stres. Čo jej, preboha, môže byť? Úpal? Napadnutie inej zveri? Či len nejaký kŕč? Pokúšala som sa volať majiteľa ovečky. Márne. Asi nemajú signál. Volám veterinárovi a prosím o radu. Dať do kľudu...studené obklady...asi napadnutie inej zveri... Odniesli sme teda ovečku do stajne a položili na zem. Stále ťažko dýchlala a triasla sa. Doparoma, prečo akurát teraz?!
Konečne volá naspäť majiteľ. Oboznamujem ho s novinou. Vraj jej mám aplikovať odčrevňovací či aký prípravok. Striekačkou do úst. Po výpočtoch správnej dávky som sa jej snažila do tej malej úbohej tlamičky dať aspoň kúsok lieku. Nič. Vrtela hlavou a ani sa mi nepodarilo otvoriť jej ústa. Rezignovane púšťam stiekačku. Už len čakať. Buď sa z toho dostane alebo sa môžme pripraviť na najhoršie. Vopred som tušila, ako to dopadne.
Ďalšie ráno som šla podojiť kozy do stajne. Ako som tušila, prišlo najhoršie a vzalo nám ovečku.
Mal prísť ujo, ktorý sa mal postarať o malú mŕtvu ovečku. Neprišiel, preto sme museli vziať situáciu do vlastných rúk. Naložili sme ovečku na fúrik, odviedli za les, hodili do jamy, zahrabali lístím a mlčky odišli.
