reklama

Nočný výstup (takmer) na Kriváň

Každoročná akcia opäť v akcii. Opäť sa okolo 30 šialencov rozhodlo cez tmavú a mrazivú noc poraziť jeden z vrcholov našich Tatier. Kriváň. A ja som bola pri tom. Áno, konečne aj ja som išla na ten slávny legendami opradený nočný výstup na Kriváň!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Ešte pár hodín pred odchodom mi Jožko /kompetentný/ oznámil situáciu, ktorá sa deje na Kriváni. Nič moc. Vietor 100km/h, zrážky, dážď, rizikový stupeň číslo 2 /z troch/... Padol taký návrh vykašlať sa na to. Kdeže. O deviatej večer som už sedela v autobuse plná očakávaní a zároveň malých prianí, napríklad aby mi zasa nerupol členok, ako to má vo zvyku robievať alebo dúfať, že mi 5 vrstiev horného oblečenia bude stačiť na tatranskú zimu.

Takmer celú cestu som spala. Na Štrbskom Plese, čo bola naša konečná zastávka busom, ktosi povedal "aha, hviezdy!". V momente som si spomenula na predpoveď počasia ešte spred popoludnia. V ďalšom momente som si spomenula, že ja vlastne predpovediam počasia neverím, takže mi to bolo viacmenej jedno. Hlavne, že hviezdičky svietili. A prekrásne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, o druhej ráno /vtedy sme dorazili do Štrbského Plesa/ bola už tma a tak jediné možné svetlo boli čelovky, ktorých svetlo sa mi ustavične plietlo popod nohy, takže som sa šmýkala "len" na každom treťom kroku po vlhkých kameňoch. Po chvíli nás čakalo okrem hviezd ďalšie prekvapenie. Sneh. Najprv prívetívý, akoby nás vítal. Vločky padali jemne jedna po druhej. Začali sme si priať veselé Vianoce. Vietor nám celý čas šepkal do uška. Avšak čím ďalej sme išli ku vrcholu, tým viac som mala pocit, že vietor už nešepká, ale zvyšuje hlas. Čím ďalej, tým viac. Jeho krik bol nakoniec taký mohutný, že ma párkrát nadvihol a oplieskal o skaly. Strácala som rovnováhu. Snehové vločky nás nakoniec nechali v štichu a pridali sa na pomoc vetru. Endorfínový úsmev, aký sme mali každý na začiatku, sa ku koncu premenil na grimasu, ktorá sa zubila na čoraz nepríjemnejší vietor a jeho snehových komplicov. Počas cesty sme dokonca hlasovali, či pôjdeme naspäť alebo pokračujeme ďalej. Samozrejme sme pokračovali ďalej. V tých najhorších chvíľach som si v duchu zažartovala, že Kriváň má dnes asi depku alebo nemá svoj šťastný deň. Ani neviem prečo, ale napĺňalo ma to šťastím a akýmsi blahom. Počasie také brutálne, aké som ešte nezažila. Asi preto, z toľkej absurdity, aká sa mi vtedy videla byť moja situácia, začala som sa usmievať, zatvorila som oči a vychutnávala som si, ako ostré zamrznuté vločky škriabu moju tvár a vytvárajú tenučkú vrstvu inoveti. Vlasy som mala už dávno premenené na cencúľové dredy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Draxnerovom sedle sme to už ale definitívne zabalili, lebo vietor sa časom premenil na riadnu fujavicu, o snehu nehovoriac. Sedlo bolo asi 45 minút cesty do vrcholu Kriváňa. Oplieskaní a celí zasnežení sme sa teda otočili na goratexovej päte a šli sme naspäť. V momente, ako sme tak učinili, noc si vymieňala službu s dňom, takže čelovky sme už nepotrebovali. Cesta dola bola o to krajšia už len pre to, lebo sa minúta po minúte pomaly trhali mraky a poskytli nám tak krásny výhľad na panorámu. Aj na červený východ slnka.

Lenka Frialová

Lenka Frialová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Love is a tower of strength to me. I am the shoreline, but you're the sea./Pearl Jam/ Zoznam autorových rubrík:  IndoorOutdoor

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu