Partizánska nemocnica

Livov je obec, ktorá leží na severovýchode Čergova. Prvá písomná zmienka o Livove je z roku 1470. Počas 2. svetovej vojny tu bol založený poľný lazaret, ktorý zachránil život mnohým ľudom.Začiatkom septembra 1944 sa začala nemecká armáda sústreďovať v okolí Čergovského pohoria. Došlo k bojom medzi Partizánmi a Nemcami v okolí obce Kríže. Mnoho vojakov bolo ranených a ľudia ich ukrývali v tejto obci. Keďže Nemci takmer každý deň chodili na kontroly, bolo veľmi ťažké ukrývať ranených a najbližšia nemocnica bola v Bardejove. Ťažko zranení boli aj dvaja sovietski vojaci (Partizáni) Štefan Toporiščev a Anton Šajchudinov . Ilegálna občianska odbojová skupina(z Lukova) rozhodla, že oboch ranených prevezú do ich obce. No aj to bolo riskantné, keďže v susednej dedine Malcov bol notár, kde tiež často chodili Nemci. Preto 12. septembra 1944 sa zišli členovia občianskeho odboja z Lukova, Livova a Livovskej Huty. Dohodli sa, že vybudujú poľný lazaret na Čekašove. Jozef Marcinek, horár z Livova našiel najideálnejšie miesto a dodal aj potrebný materiál. Tesárske a stavebné práce vykonával Ján Džmura. Lazaret bol dokončený 15. septembra 1944. Celý čas počas existencie sa oňho starali členovia občianskeho odboja. Udržať poľný lazaret bez pomoci občanov z okolitých obcí bolo takmer nemožné. Túto pomoc poskytovali obyvatelia z obcí Gerlachov, Hanigovce, Snakov, Závadka, Rešov, Nižný Orlík, Ľutina, Lenartov atď. Iba s Jozefom Marcinkom konzultovali partizánsky velitelia a komisári. Po rozpade dvoch východoslovenských divízií sa vrátil do Livova armádny lekár Vasiľ Šveda, ktorý priniesol brašňu plnú lekárskych pomôcok. Marcinek mu navrhol, aby ošetroval zranených partizánov, s čím Šveda súhlasil. Keďže nemal všetky potrebné lieky, musel sa skontaktovať s MUDr. Dušanom Čajkom. Na to aby sa mohol, voľne pohybovať potreboval "Ausweis", potvrdenie na voľný pohyb od Nemcov. Podarilo sa mu potvrdenie získať a tak kupoval v lekárni lieky na recepty od primára Čajku. Partizánov liečil aj bardejovský lekár MUDr. František Radač.Nemci zostrelili sovietske dopravné lietadlo s ranenými vojakmi. Kpt. P. F. Gubin a npor. S. N. Utkin na jednom padáku z lietadla vyskočili. Pri dopade si Gubin zlomil nohu. Utkin mal zas popálenú tvár a ruky. Občania Torysky ich nasmerovali do Livovskej Huty kde po 2 dňoch došli do poľného lazaretu. Takýmto spôsobom sa však lazaret zaplňoval a kapacita bola nepostačujúca. Marcinek a Šveda sa rozhodli postaviť ďalšiu stavbu, bližšie k obci. Tadiaľ však prechádzali Nemci, preto nemohli kúriť drevom, pretože by bolo vidieť dym. Marcinek sa preto rozhodol nariadiť robotníkom aby vypálili drevené uhlie a dopravili ho do lazaretu. Marcinek bol hľadaný Nemcami, preto chodil domov iba v noci. Neskôr mu však horáreň podpálili. Nemci sa báli vstúpiť do lesa, keďže lazaret bol prísne strážený. Ku koncu roka priniesol do lazaretu stromček, no nebolo naň čo dať. Ján Fecko z Lukova však dostal nápad a doniesol z domu klobásky, ktoré povešal na stromček. Bolo aj čo piť a tak spolu oslávili Nový rok. V januári 1945 prišiel sovietsky staršina do lazaretu a prikázal všetkých ranených transportovať do Bardejova na vojenské veliteľstvo. Najprv však ranených previezli do Livova až tak do Bardejova. 21. januára 1945 prestal lazaret existovať. Mnoho ľudí bolo zvedavých no s odchodom zbúrali aj stavbu. O čom sa však nepíše všade je taktický ťah partizánov. Lazaret ktorý bol pri ceste nebol až tak strážený a tak ho teoreticky Nemci mohli spokojne vyplieniť. Partizáni však ranených previezli hore a v dolnom nechali na zemi obväzy, potrhané košele, deravú strechu a pod. Nemci si teda mysleli, že lazaret tam už nie je a odišli. Tento rok je už 67 rokov od postavenia lazaretu a 66 rokov od konca jeho existencie. V lese je postavený drevený lazaret, ktorý je stále udržiavaný. Má dve poschodové postele(4 lôžka) 2 lavice a 1 stôl. Na stenách sú fotky a články týkajúce sa lazaretu a 2.svetovej vojny v okolí. Pred lazaretom sú dve informačné tabule. prvá oznamuje dôvod vzniku, rok výstavby a rok konca existencie lazaretu a druhý mená ľudí, ktorý tam pomáhali, ale aj známych ranených vojakov.