Pozrime sa, čo považuje zákon za neprimerané, takže napr. peňažné plnenie dodávateľa za využitie distribučnej siete odberateľa, za umiestnenie jeho tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa, na obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja odberateľa a pod.
Asi nemusím spomínať, všetci si pamätáme situáciu, keď na Slovensku ešte žiadne potravinové reťazce neboli, aké boli ponúkané ceny a služby lokálnymi obchodníkmi. Netvrdím, že boli úplné zlé, ale každý uzná, že príchodom potravinových reťazcov sa situácia radikálne zlepšila, už len v našej obci, potom čo prevádzku potravín prevzal pod svoju záštitu potravinový reťazec išli ceny tovarov citeľne dole. Prečo sú potravinové reťazce také obľúbené? Pretože ponúkajú lacnejšie tovary a kvalitnejšie služby zákazníkom. Sú logickou racionalizáciu podnikania, malé podniky sa zapájajú do potravinových reťazcov nie kvôli imidžu, ale kvôli tomu, že vedia im zabezpečiť väčšie zisky. Potravinové reťazce predstavujú racionalizáciu podnikania, pretože majú spoločné sklady, ľahšiu distribúciu, lepší a účinnejší spôsob reklamy, z dôvodu svojej veľkej pozície vedia vyjednať lepšie podmienky a preto vedia svoje služby poskytovať lacnejšie než samostatní lokálni predajcovia.
Prečo sa nemusíme báť „neprimeraných podmienok“? V prvom rade preto, lebo na potravinovom trhu máme veľmi veľa rôznych hráčov(obrovská konkurencia) cez Lild, Tesco, Carrefour, Fresh, Billa, Hypernova a pod., ktoré tvrdo bojujú o zákazníka akciami a zľavovými ponukami. Je úplne logické, že títo podnikatelia chcú zarobiť čo najviac, preto vyjednávajú pre seba čo najvýhodnejšie podmienky, aby mohli ponúkať tovary lacnejšie ako konkurencia. Podmienky môžu byť dojednané natoľko neprimerane, nakoľko sú dodávatelia ich ochotní akceptovať. Ak by si jeden reťazec určoval podmienky, s ktorými nesúhlasím alebo nemôžem súhlasiť, tak idem so svojou ponukou k reťazcu inému, ktorý bude mať možno výhodnejšie podmienky a ak aj tieto podmienky sa mi zdajú nevýhodné, tak problém je pravdepodobne inde, napr. v tom, že moje výrobky, spôsob distribúcie alebo iné služby s tým spojené sú pre daný reťazec nevýhodné. Na druhej strane, ak by reťazec stanovil naozaj neprimerané podmienky(neprimerané pre dôležitých dodávateľov), môže sa mu ľahko stať, že nebude vedieť predávať kvalitné výrobky, ale iba lacné náhrady a preto mu budú zákazníci odchádzať inde, preto bude sám racionálne kalkulovať, s ktorým dodávateľom aké podmienky dojedná.
Zoberme si svet, v ktorom sa zakazuje dojednávať podobné „neprimerané“ podmienky. Obchodníci nevedia racionalizovať svoju prácu a tým pádom sú výrobky drahšie, pretože napr. nevedia pýtať poplatky za spropagovanie konkrétneho tovaru, prednostné umiestnenie tovaru a pod., a samozrejme tieto straty, ktoré tým utrpia si budú kompenzovať na vyšších cenách tovarov pre koncových užívateľov, tým pádom na našich peňaženkách. V Anglicku v 19. storočí(nielen vtedy a nielen tam) existovali podobné ochranárske predpisy, ktoré napr. zakazovali dovoz obilia v mene podpory domácich podnikateľov a vďaka takémuto opatrenia bežný občan zaplatil až polovicu svojej výplaty na chleba! Preto sa zamyslime, či budeme zakazovať férovo dojednané „neprimerané“ podmienky alebo budeme platiť neprimerané ceny za potraviny. Nie je práve tomu teraz tak?
