Ďakujem všetkým, ktorí zahlasovali za esej a pomohli mi tak vyhrať výlet do Štrasburgu.
Text eseje:
Keď sa zamyslím nad otázkou, prečo dám miesto hlasu pánovi Ficovi vo voľbách červenú kartu, odpoveď je pre mňa jasná. Pretože, pán Fico bol, myslením je a bude vždy červeným.
Osobne rád by som videl v politike ľudí, ktorí sa neboja aj ťažkých situácií a dokážu ísť do riešení, ktoré môžu pre nich znamenať aj stratu preferencií, pretože v prvom rade politik tu nie je preto, aby vyhovel populistickým masám, ale preto, aby odovzdal krajinu v lepšom stave ako ju prijal na začiatku mandátu.
Rozdávať sociálne dávky, je to najľahšie, čo môže vláda urobiť. Ale ísť do odvážnych reforiem, ktoré niekedy veľmi bolia, ale neskôr naštartujú ekonomiku, to je pre mňa skutočný politik. Zbytočne si budeme klamať, ako sa tu máme super, ak to tak nie je. Táto vláda ako sa ukázalo je možná do obdobia dažďa, ale keď už príde obdobie sucha, je v koncoch. Ťažko sa realizuje sociálna politika, keď v štátnej kase začnú chýbať peniaze. Áno, je pekné, ako táto vláda zaviedla príspevok pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa, ako buduje čo najrýchlejším spôsobom diaľnice, ale nikto sa už nepozrie nato, že ako takéto opatrenia zadlžujú štát a či nie je lepšie a hlavne perspektívnejšie budovať podnikateľské prostredie, ktoré následne zamestná viac ľudí, ktorí budú mať viac peňazí, začnú tým pádom viac mínať a následne aj štát bude mať viac prostriedkov získaných na daniach a vďaka tomu môže budovať aj diaľnice, ale nie cestou hurá, stavajme čo najrýchlejšie, nech to stojí, čo to stojí, a tak “porazíme“ krízu. Ja sa obávam, či kríza neporazila a neporáža nás, stačí sa pozrieť na štátny dlh a nezamestnanosť.
Takže, zhrniem, pánovi Ficovi dávam červenú kartu, pretože hráč, ktorý na ihrisku nevie kopať, nemá na ňom vôbec čo robiť, a radšej nech si posedí na opozičnej lavičke.
