Maďarský parlament má právo prijať zákon poskytujúci možnosť získať maďarské občianstvo(pokiaľ to nevylučujú bilaterálne či multilaterálne medzinárodné zmluvy, čo jasne nevylučujú) pre tzv. slovenských Maďarov žijúcich na Slovensku a Slovenská republika má tak isto právo ustanoviť stratu nášho občianstva pri dobrovoľnom nadobudnutí ďalšieho štátneho občianstva v zmysle Európskeho dohovoru o občianstve.
Prečo považujem krok Maďarskej republiky za nedobromyseľný?
Pretože v rámci Európskej únie každý občan členského štátu(to znamená aj Slovenskej republiky) je zároveň občanom Únie, čo mu zabezpečuje nediskrimináciu pred orgánmi únie, ale aj pred orgánmi iných štátov Európskej únie, čo znamená, že s občanom iného členského štátu sa má zaobchádzať ako s vlastným. Tieto práva sú prísne strážené Súdnym dvorom Európskej únie. Najprv sa uplatňovali hlavne v oblastiach ako sú voľný pohyb osôb, kapitálu, práce a služieb. Postupom času sa judikatúrou nediskriminácia rozšírila aj na oblasti sociálneho zabezpečenia. V politických právach má občan Únie právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu a do orgánov územných samospráv, ale to je pre občana s trvalým pobytom na Slovensku nepodstatné. Jediná oblasť, kde sa nediskriminácia plne neuplatňuje je oblasť verejnej správy. Každý štát si môže určiť, že v štátnej správe môže pracovať iba občan daného štátu.
Pýtam sa aký zmysel bude mať občianstvo Maďarskej republiky pre slovenského občana s trvalým pobytom na Slovensku?
Osobne za tým nevidím nič iné než provokáciu Budapešti. Je to vysielanie signálu pre občanov Slovenskej republiky, že patria k Maďarsku. Navyše sa súčasne rozhoduje o vyhlásení dňa podpisu Trianonskej zmluvy ako o veľkej krivde. Áno, samozrejme, pre Maďarov to bol deň, kedy stratili obrovské územia a aj časť svojich občanov, ale prehrali vojnu, preto by mali rešpektovať súčasný mierový status quo, pretože aj tak v rámci zjednotenej Európe bez hraníc s voľným pohybom osôb, je bezpredmetné otvárať otázku štátnych hraníc. Žiaľ, je dobré sa zamyslieť aj nad tým, či bolo šťastné nevpustiť maďarského prezidenta na naše územie a prijímať jazykový zákon, s ktorým Budapešť bola rovnako znepokojená ako sme teraz my.
