Neviem čím to je, ale vždy ma priťahovali pravicové politické strany. Už v časoch, keď som chodil na strednú školu(nebolo to zas tak dávnoJ) ma zaujímali rôzne politické smery. Uvažoval som nad nimi a rozhodoval som sa, ktorý je “správny“. Čo je na začiatku definovania politických smerov dôležité povedať, že v prvom rade ide o ideovú otázku. Ďalším nemenej dôležitým prvkom v politike je samotný človek, od ktorého sa vyžaduje charakter, morálka a iné osobnostné vlastnosti. V histórii sa často dokázalo, že strany, ktoré mali v názve demokratická a ľudová a podobne, boli tými najnedemokratickejšími a najneľudovejšími stranami. Ako sa hovorí, papier veľa znesie, preto je samozrejmé dôležité sledovať charakterovú stránku politikov, aj keď často nám pripadá, že taká ani neexistuje.
Pravicová politika stojí na niekoľkých základných bodoch a tými sú hlavne individualizmus, ekonomický liberalizmus, kresťanská morálka a i. Osobne som náboženským presvedčením protestant, čiže vo svojom svetonázore vychádzam z tradičných puritánskych hodnôt akými sú striedmosť, šetrnosť a pracovitosť. Myslím, si že tieto hodnoty sú práve aktuálne a vždy aktuálne aj v našej politickej scéne.
Práve nešetrnosť tejto vlády privádza Slovensko k stagnácii ba až k prehlbovaniu recesie. Príkladom je úplne nesprávne zostavený štátny rozpočet. Už nie sme dávno v časoch ekonomických transformácii, kde by bolo zvyšovanie štátneho dlhu akceptovateľné. Odborníci tvrdia, že za rok 2009 sa krajina zadĺžila, tak ako za roky 2005 – 2008. Nesnažím sa tvrdiť, že predchádzajúca vláda je svätá alebo dokonalá, ale jednoznačne doviedla Slovensko z recesie do rastu ekonomiky, z pozícii outsidera v Európe do pozície krajiny ktorá sa nachádza v štruktúrach Európskeho priestoru. Podrobnejšie prínosom minulých dvoch vlád sa chcem zaoberať v ďalšom článku. Mám nádej, že každý jednotlivec v tomto štáte, každý jeden človek môže dokázať meniť Slovensko na lepší obraz, dokáže zlepšiť politickú kultúru, či už to bude len volič, sympatizant, člen alebo sa bude zapájať aj aktívne v stranách, ktoré majú záujem a sú schopné riešiť problémy tejto spoločnosti a nebudú koketovať so stranami ako sú v dnešnej koalícii, ktoré nevedia, nechcú alebo niektoré priam rozkrádajú Slovensko. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby reformy pokračovali ďalej, môže presviedčať okruh svojich známych, rodiny, kolegov a pod.
Základné rysy pravicovej politiky
Pravica kladie dôraz na základné slobody jednotlivca (individualizmus) a odmieta kolektivizmus – uprednostňuje práva jednotlivca pred právami spoločnosti. – Jednoznačne som zástancom myšlienky, že človek sa má v prvom rade vedieť postarať sám o seba, keď to nezvládne mala by mu pomôcť rodina prípadne jeho komunita kde žije a až tak by mal nastúpiť štát a podať človeku barličku, aby bol motivovaný zase sa starať sám o seba. Na druhej strane ľavicová politika presadzuje vo väčšej miere záujmy robotníkov na úkor slobody podnikania, čo na druhej strane spôsobuje zníženie podnikateľskej aktivity a tým pádom aj zhoršenie situácie pre zamestnancov, pretože pre ich záujmy jednoducho nie sú prostriedky.
Presadzuje zaručenú ochranu súkromného vlastníctva a slobodu podnikania, to považuje za podmienky nevyhnutné k životu a prosperite spoločnosti. Len podnikateľská činnosť je činnosť, ktorá dokáže aktívne prispievať k rastu spoločnosti. Samozrejme pre pravicovú politiku je dôležité aj ochraňovať záujmy robotníckej triedy ale len v tej miere, aby nezasahovala zbytočne do slobody podnikania a tým pádom aj zlepšovaniu ekonomickej situácie, pretože zásahy do slobody podnikania vždy vedú a viedli k zvyšovaniu nezamestnanosti a spomaleniu nárastu reálnych miezd.
Odmieta výrazné zásahy štátu do fungovania ekonomiky, podľa princípu tzv. neviditeľnej ruky trhu.
Konzervatívnejšia časť pravicového politického spektra si váži tradície a zvyklosti v občianskej spoločnosti i v kultúre.
zdroje: wikipédia.sk
http://finweb.hnonline.sk/c1-39923780-skoda-ze-sme-nesetrili-ked-sme-mohli
