Čiastočne týmto reagujem na článok v SME Parlament sa ženám vzďaľuje. Začnem s tým, aby ma niekto neobvinil z machizmu(opak feminizmu), veľmi si vážim ženy a považujem ich za rovnocenné bytosti s muži, ale čo nemám rád je umelé presadzovanie rozumpostrádajúceho feminizmu, ktorý už ide nad zrovnoprávnenie žien a chce pomaly postaviť ich až nad roveň mužov. Feminizmus je označenie pre rôzne hnutia a politické smery zamerané na postavenie žien v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére. Vznikol koncom 19. a začiatkom 20. storočia, vtedy to bolo hnutie zdravé a hodné podpory, ale postupne ako sa ženy zrovnoprávnili, sa prehupol do radikalizmu.
Aby som len nerozprával všeobecne, pozrime sa na dnešnú právnu úpravu, ktorá upravuje rovnoprávnosť žien.
V prvom rade v našom právnom poriadku odhliadnuc od predpisov Európskeho práva a medzinárodných zmlúv problematiku diskriminácie upravuje Ústava v druhej hlave, čl. 12:
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie... Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
A zopár paragrafov z antidiskrimančného zákona:
§ 5(1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov, služieb a vzdelávania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia...
§ 6 V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, ...
Nakoniec Zákonník práce:
V základných zásadách v článku 1 je upravené: „Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, ... s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.“
Rovnoprávnosť v mzdovej oblasti:
§ 119a (1) Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia.
(2) Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
(3) Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.
Tak isto ženy sú zrovnoprávnené aj v ďalších právach a tými sú napr. právo voliť a byť volený. Takže ako sme si ukázali, antidiskriminačné právne predpisy sú na dobrej úrovni, tým pádom o zrovnoprávnení môžeme len veľmi ťažko hovoriť, keďže zrovnoprávnené sú a teda ak nejaká žena vstupuje do politiky s tým, že ide zrovnoprávniť ženy, tak môže to robiť len z troch hľadísk a to je:
1) je neznalá práva
2) ide o radikálnu feministku, ktorá chce posúvať hranice zrovnoprávnenia na nezrovnoprávnenie mužov a žien, ale tentoraz v prospech žien
3) alebo si túto tému vybrala čisto z pragmatického hľadiska, keďže dnes je IN bojovať za práva žien
Samozrejme ďaľšou otázku, ktorú je potrebné riešiť, je ako dostať zákon do praxe. Nechcem zľahčovať tému diskriminácie žien(budem sa venovať teraz diskrimináciou v zamestnaní), ale osobne som sa s takýmto druhom diskriminácie nestretol. Pod pojmom diskriminácia v zamestnaní si treba predovšetkým predstaviť to, ak žena nie je prijatá do zamestnania len preto, že je žena, alebo za rovnakú prácu(u toho istého zamestnávateľa) dostáva menší plat ako jej mužskí kolegovia. Ale tieto situácie sa dajú riešiť viacerými spôsobmi napr. cez zástupcov zamestnancov, podnetom na inšpekciu práce a posledným riešením je súdna cesta. A tu je práve priestor pre tieto aktívne ženy, mali by sa orientovať na tému vymožiteľnosti práva, to je momentálne skutočný boj za zrovnoprávnenie žien.
Včera som bol na programovej konferencii SDKÚ-DS v Bratislave a videl som osobne koľko žien sa aktívne zaujíma o politiku a bolo ich nepochybne menej ako mužov. Prečo by sme mali niekoho tlačiť do parlamentu, kto tam nechce byť? Raz som čítal rozhovor s jednou herečkou(meno si už nepamätám) a ona sama povedala, že ženy pre politiku nie sú stvorené, nato sú veľmi jemné bytosti. Nemám problém podporiť aj ženu-političku a sú mi sympatické ženy, ktoré sa o politiku zaujímajú či už aktívne alebo pasívnejšie. Ja neposudzujem ľudí podľa pohlavia, ale podľa ich odbornosti a podľa toho čo už dokázali. Podporil som aj pani Radičovú v prezidentských voľbách a podporujem ju aj ako volebnú líderku SDKÚ-DS a chcem dať aj jeden zo svojich 4 preferenčných hlasov žene, meno nechcem zatiaľ hovoriť a keďže voľby sú tajné, tak ani nemusím.
Osobne si myslím, že ženy v politike majú svoj význam. Prinášajú pohľad, ktorí muži nemajú a ženy všeobecne považujem za bytosti jemné, krásne a hodné milovania, ale nevidím zmysel a význam stanovovania nejakých kvót, vytváraním fondov a pod. na podporu rovnoprávnosti žien. Je to téma, ktorá je v dnešnom právnom stave jednoducho už prekonaná.
