Som hrdá na to odkiaľ pochádzam. Každý by mal byť. Je to kus cesty, čo sme prešli. Slovensko je domov, bol a bude. S otvorenou mysľou skúmam, príjímam, moje brány občas škripocú, naolejujeme, ak treba, ale priechod je voľný. Stále ma, ale zaráža pár vecí, na ktoré si neviem nijak raz zvyknúť, prehryznúť ich, nevidieť, vidieť v inej- pre mňa pochopiteľnej optike, či ich len tak ignorovať. Malé a poviete nepodstatné, ale predsa je to ako vidličkou do oka!
Krásne anglické počasie netreba nikomu predstavovať. Oblaky, zatiahnuté, zamračené, pod mrakom, prehánky, slnko! Nie, nie, to sa len ukázalo, že ešte existuje. :/
Počasie toho roku: zima, 10cm snehová kalamita (zrušené prednášky, zavreté školy, neskutočné meškanie všetkej dopravy), opäť zima, jeseň, (tu niekde začínajú žabky a kraťasy) jeseň, ešte pár krát jeseň, trochu jari, trochu jeseň, trochu jari, anglické takzvané leto- VŠETCI sú neskutočne šťastní), skutočné 35 stupňové leto (kompletne VŠETCI sa sťažujú a VŠADE sú reklamy na dodržiavanie pitného režimu odporúčania, aby ľudia ostali doma), jeseň, jar, jeseň (žabky a kraťasy stále nájdete v uliciach) a s prvým snehom sa tu opäť na obzore rysuje kalamita.
Viem, že toto mi žiadny historik nepotvrdí, ale Churchil musel uzavrieť nejaký pakt s Rusmi alebo minimálne si museli počardžovať krvné banky. Musím sa úprimne priznať, že som zmrzlina. 35 stupňov je pre mňa akurát teplučko! Tak som si minule šla oblečená v tričku, poriadne hrubej mikine a jesennom kabáte, keď poriadne pridulo. Cca 16 stupňov, ale pocitovo kvôli vetru o čosi menej. Prebehla ma triaška a začala som sa tuhšie zavíjať do šálu, keď tu zrazu- kde sa zjavil, tam sa zjavil- Angličan v plavkových kraťasoch, žabkách a tričku obtočenom okolo hlavy ako mu chudákovi bolo horúco!
Na vlnovej úrovni medzi nami prebehla konverzácia "hmm, je ti zima dievčatko?" a "čo ti šije? Hlupák starý!", načo šiel každý po svojom. Ostala som nepochopená takmer ako Dora...
Anglická kuchyňa si zväčša pri talianskej, francúzskej či mexickej ani nepípne. A vo svete neteší veľkej obľube. Angličania sú na ňu, samozrejme, patrične hrdí.
Black pudding- zmes krvi a masti- hmm, lahôdka už len z počutia; tradičné anglické raňajky- koncentrácia masti, soli a tuku za hranicou zdravého krvého tlaku a podáva si ruku s infarktom. Raz za čas- fajn, ale tu to je vyslovene každodenná záležitosť; Marmite- tu je moja hranica! Je to nátierkoidná lepivá skorotekutina vyrobená z kvasnicového extraktu, čo je pozostatok výroby piva- jedna z dvoch vecí, ktoré som vypľula okamžite len, čo som to dala do úst. Ich reklamný slogan je postavený na fakte, že ju ľudia neznášajú- Love it or hate it, just dont forget it (Miluj ju alebo nenáviď, len na ňu nezabudni); Pies a tarts- v podstate akákoľvek mäso obalené v ceste v tvare malého koláča, najčastejšie steak s obličkami alebo bravčové. Bez ladu a skladu. Asi som priveľmi zhýčkaná, keď chcem, aby to aj pekne vyzeralo? Aspoň trochu?
Víkend je oddych, relax, byť len sám so sebou alebo s tými najbližšími. Keď sa potrebujem sociokultúrne vyžiť, lepšie načasovanie ako piatok večer hádam ani nie je. Zresetovať si hlavu, vykecať sa, vidieť najmä priateľské tváre, dostať trochu tých legálnych drôg do môjho systému. Oblečená ležérne, občas si dám viac záležať, občas prvé, čo príde pod ruku. Keď si namiesto klasickej jednoduchej linky rozhodnem dať hrubšiu (tak o pol milimetra!) či farebný lesk, mama ma vyprevádza so slovami "Kde ideš taká zmaľovaná, prosím ťa?"
No nemilujte ju! V skrini mám asi jedny šaty, možno dvoje šaty, ktoré by si anglické photoshopom osvietené slečny vybrali na bežný piatok v meste. A stále by boli skôr za šedé myšky. Nič s výstrihom po pupok, od pupka alebo okolo pupka, nič také obliahnuté, že aj z topmodelky to spraví Mischellin pneumatikovú lady. A chvalabohu, nemám nič také krátke, že ani keď nechcete- veľmi nechcete a veľmi sa snažíte- hneď viete ako spodné prádlo má dotyčná slečna. A fakt sa veľmi snažíte nevidieť. Márna snaha. Koncentrácia solárkom vypálených a peroxidom vybielených slečien vie byť pomerne vysoká a vy len neveriacky krútite hlavou, že tie umelé bábriny z photoshopu sú skutočné! Továreň majú zašitú kdesi v Anglicku (podľa mnohých vraj v Essexe) a rozvážajú do celého sveta.
Byť hrdý na to odkiaľ človek pochádza je základom zdravého sebavedomia. Vedieť odkiaľ prichádzaš je dôležité na ceste kam ideš. Poniektorí si to musia pripomínať vytetovaným Made in England alebo London cez celý chrbát, prípadne slogan English and proud všade, kde sa len zmestí. Zaujímavo to vyznie pri ľudom pochádzajúcich z miest ako Cockshoot, Bitchfield alebo neďaleko Cambridgu sa nachádza Six Miles Bottom.
A teraz test zručnosti. Predstavte si, že by ste si popálili palec a okamžite potrebuje miesto schladiť studenou vodou a zároveň druhou rukou (nepopálenou samozrejme) musíte doumývať špinavý riad v horúcej vode. Ale musíte to robiť naraz! Praktické. To sa mi tiskne ako vysvetlenie, prečo do dnešnej doby sú v UK dva samostatné kohútiky na horúcu a studenú vodu. Vraj čosi s tlakom a baktériami, čo absolútne netrápi zvyšok sveta.
Apropo, aj významný celosvetovo veľký politický hráč má stále platných pár vtipných zákonov:
- nalepenie poštovej známky s monarchom hlavou dolu je hodnotené ako vlastizrada (alebo kráľovná nie je zručná v gymnastike)
- je zakázané umrieť v sídle parlamentu (nechajte ma hádať- nasleduje odsúdenie na trest smrti?)
- tehotná žena si môže uľaviť kdekoľvek, kde sa jej zachce, aj do prilby príslušníka polície (raz darmo, slabý mechúr je slabý mechúr)
Ak sa pýtate prečo, okamžite prestaňte! Pretože ak niekto spochybňuje britské zákony, jeho horná pera bude potretá epoxidovým lepidlom do stuhnutia (možné vysvetlenie všadeprítomnej duck face)!
Anglicko má veľmi veľa výhod, čo týka kvality života, sociálneho systému, väčších možností v rámci štúdia, práce a mnoho iných. Ale musíte sa trochu biť o svoju šancu byť a občas to môže byť celkom vtipný boj.
Aby som nezabudla- Angličania sú veľmi milí ľudia. Fakt! Úplne vážne a bez sarkazmu. Ďakujem, prosím, nech sa páči, otváranie dverí a zas a znova ďakujem a prosím je tu na oveľa vyššej úrovni ako u nás.
Tak teda ďakujem za prečítanie, do skorého videnia a prosím o benevolentný prístup! Óó, a ďakujem!! :)
Pozn.: sarkazmus a irónia sú ochranná značka a sú vyhradené.
