Existuje táto vzácne sa vyskytujúca, neignoratnská rasa ľudí, ktorá na rozhľad vo svete nepotrebujem ďalekohľad. Sú to tí vyvolení, ktorý vedia viac ako len kde nájsť najlacnejše pivo a pravú(?) škótsku whisky.
Každý berie za samozrejmosť, že viete, kde leží USA, Británia či Rusko, ale Slovensko alebo Bulharsko sú pre nich jednoducho natoľko nepodstatné, že sú niekde...niekde tam... niekde na mape.
"Where you from?" (Odkiaľ pochádzaš?)
"Slovakia." (Slovensko.)
"Hmm, nice." "Ohh, great!" "Aww, well."- alebo doteraz nevedeli, že čosi také existuje.
"Československo?" "Nie, Slovensko." "Hmm, máš na mysli Českoslovesnko, že? Východ? " "Nie, Slovensko. Českoslovesnko neexistuje už 20 rokov. Česko a Slovensko sú dve republiky. DVE SAMOSTATNÉ republiky."
Raz sa ma jeden chlapík snažil asi 3 minúty presviedčať o tom, že Československo existuje. Máš pravdu, môj milý. Ja som taká blbá, že ani neviem odkiaľ som.
"Hmm, Slovensko. To je východná Európa, že?" "Nie, v skutočnosti tvorí hranicu s východnou Európou." "Hmm." Čiže pre niekoho jedna rodina.
Raz sa ma jeden Ukrajinec opýtal, prečo som taká urazená, keď je Slovensko považované za východoeurópsku krajinu. Povedala som, pretože nie je východoeurópska krajina. Nie som urazená, skôr ide o princíp, že všetko za Francúzskom a Nemeckom je jedna kopa - chudobný socialistický východ. Ukrajina tiež nie je Rusko.
"Slovensko? Veď to je východný blok! Kokos, vy tam pijete jak Rusi! Vodka? Vodka!"
Raz darmo. Keď kamoška trochu "spoločensky neustála" tretie pivo, šla som ju odprevadiť domov. Po návrate som si veselo na bare objednala štvrté a kolónka "Rus/Alkoholik" bola zaškrtnutá červenou fixou.
"Slovensko? Kde to je?"-(asi 16-ročná Angličanka toho času) Ha. :) "Hádaj." "Ásia?"
V tej chvíli jej mama zalomila rukami a požiadala ju, aby mlčala. Ja som bola trochu (dosť!) poriadne mimo. Neskôr som sa prezerala v zrkadle, či sa mi náhodou nezošikmili oči.
"Počkaj, počkaj, už viem! Austrália, že?"
Nevedela som, či sa mám smiať alebo urazene odísť. Doslova som civela ako teľa na nové vráta. A nevedela, či ich mám vykopnúť alebo od strachu pocikať.
"Európa. Východná Európa. A teraz prosím ťa dojedz, " poznamenala zahanbene jej mama. Stále na tom bola lepšie ako milá dcérenka.
"Slovensko? To poznám! Si z Bratislavy?" "Nie, z úplne opačnej strany krajiny." "Aha, ja poznám len Bratislavu."
Hoci Slovensko pre niektorých konči za Bratislavou, cudzinocom toto absolútne nemôžem vyčítať. Po prvé, ukázali snahu a znalosť, čo sa veľmi cení. Poznajú krajinu a hlavné mesto. Musím podotknúť, že niektorí poznajú aj Vysoké Tatry. Bonusový bodík!! Po druhé, pre niektorých Slovákov Slovensko končí za Bratislavou a potom je už len veľkáááá lúka, trochu hory, plot, plot, ešte jeden plot a koniec sveta. A tak je Rusko.
"Slovensko? Hm.." "Je to..." "Počkať už viem! Hostel?" "Nie. Prosím ťa. Nie.." "To bolo na Slovensku, že?"
Krásny príklad ako sa americká blbosť dokáže presadiť. Už sa mi stalo, že sa dotyčnej osobe rozšírili zreničky, keď sa uvedomila, že má pred sebou... uuuu.. Slováka..úúú... pozor na mňa!
Čím to je, že každý pozná Putina a Tolkiena, ale Hviezdoslava a Jánošíka len pár? Že neboli až takí "veľkí"? S prepáčením, blbosť. Ak by bol Hviezdoslav Rus, bol by ako Tolstoj a Jánošík je srdečná, milá versia Al Caponeho.
Je to iné vyrastať v krajine, ktorá diktuje a ktorej je diktované. Je iné vyrastať v krajine, ktorá sa dá nazvať stabilnou a má dlhoročnú históriu s tuctami kráľov, výprav, závislých či podrobených krajín. A vyrastať v krajine, kde sa režimy menili ako ponožky a ktorá má históriu plnú podrobovania. Niektorí to, žiaľ, berú ako ospravedlenie za svoju nevedomosť či až ignoranstvo...
Toto sú moje perličky, ktoré som sama zažila. Týmto som nechcela nikoho uraziť. Samozrejme, že na každú takúto perlu sa nájde pár vzdelancov, ktorí Vás až ohúria.
Len mi je občas smutno, keď 3x za deň dostanem otázku odkiaľ si. Teraz sa len zväčša usmejem a sladko (občas kyslo) odpoviem. A 3x sa dotyčný tvári akoby som od neho chcela odvodiť teóriu relativity.
A jeden milý na záver :)
"Slovensko? Krásne ženy! Krásne ženy!! Poď na pohárik! Dáš číslo??"
_______________________________________
(len na doplnenie: Nejde o skúšanie zo zemepisu! Išlo mi o pobavenie. Odpovede (skutočné) som trochu zámerne štylizovala, aby pobavili. Nenáhaňam nikoho s mapou Slovenska a "svätým obrázkom" Fica. Nedávam prednášky a neskúšam. Aj keď je to občas smutné, ale zväčša sa BAVÍM. V tomto svete je smiech niekedy jediná pomoc..)
