Keby som už zajtra mala odísť, nechcela by som, aby to vedeli všetci, len tí, ktorí o to stoja. Tí moji, ktorí pre mňa toľko znamenajú.
Keby som už zajtra nemala byť tu, chcela by som si byť s každým na čistom. Povedal by som mame, že mi je ľúto, že sa stále hádame pre hlúposti a že ju mám rada. Povedala by som kamarátke, že pre má veľa znamená a nech mi prepáči priestupok a odpustí vinu. A že jej to želám z celého srdca. Povedal by som každému- " želám štastný lov".
Keby som už zajtra mala odísť veľmi ďaleko, zbalila by som si ruksak, do ktorého by som si pribalila moje srdcové knihy , veľa lásky na rozdávanie, more optimizmu, zápalkovú krabičku nedôvery a plnú oblohu splnených snov.
Keby som už zajtra nebola tu, chcela by som dnešný deň prežiť naplno, akoby mal byť môj posledný. Dnes by som úžasne bola.
Keby som už zajtra prestala existovať, kričala by som z plných pľúc... čo, to zatiaľ neviem.
Keby som už zajtra jednoducho nebola, tak veľmi by som chcela byť.
24. jún 2006 o 19:29
Páči sa: 0x
Prečítané: 774x
Keby som už zajtra...
Takmer nič nie je isté. Možno len nos medzi očami, pre niekoho ani ten nie... pre niekoho nie sú isté ani tie oči. Neviem, čo bude zajtra a neviem ani, čo bude dnes večer. Možno tu už niekto nebude a možno tu už nikto nebude. A môžme tu byť aj všetci naraz, ale načo je to dobré ak sa nevidíme pre vlastnú zaslepenosť?
Katarína Frohlichová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
