Ako som zajtra docestoval do Santa Fe - 1. časť
Podľa cestovného poriadku ako prvý spoj na linke Seckenheim (Nemecko) - Santa Fe (Nové Mexiko, USA) je uvedená električka číslo 5. Prišla presne podľa plánu o 9:21.
Aj vlak z Mannheimu na letisko do Frankfurtu šiel puntičkársky podľa toho istého cestovného poriadku.
Vlak je to vpravo na obrázku.
Než sme mohli s kolegom prestúpiť na ďalší dopravný prostriedok, čakali nás predtým dlhé procedúry.
Kedysi sa plastikové sáčky, do ktorých sú povinní cestujúci zabaliť všetky nádobky s málo tuhým obsahom do 100ml, rozdávali pred kontrolou zadarmo. Dnes vo Frankfurte z toho majú novinové stánky výnosný kšeft - jedno euro za kus.
Kontroly pred vstupom do lietadla sú prísne. Doslovne a ručne vás ošacujú, nenechajú na vašom tele jediný neprebádaný kúsok, osobné kontroly prebehnú až dvakrát. Mňa na prvej dokonca vyzuli z topánok a odniesli ich niekam preč, nechajúc ma niekoľko minút na letisku bosého.
Konečne sme sa prebojovali k nášmu ďalšiemu hromadnému dopravnému prostriedku (skoro 400 pasažierov).
Mali sme šťastie na miestenky, dostali sme dve sedadlá pri okne, ďaleko od motorov. Nasadil som si okamžite sluchátka a skontroloval kanál číslo 9 - informácia z internetu sedela, hral Eric Clapton pesničku Wonderfull tonight.
Prvá polovica letu prebehla v pohode, aj zásluhou štedrej obsluhy letušiek Lufthansy a mojej neostýchavosti. Nevraviac, že mne v lietadle chutí.
Najkrajší zážitok som mal, keď po skončení kresleného filmu Happy Feet o tučniakoch, ktorí brázdili snehové pláne a kĺzali sa z ľadových kopcov, sme vyzreli von oblokom a naskytol sa nám nádherný pohľad na Grónsko hlboko pod nami.
A ešte raz.
Druhá polovica letu už bola zdĺhavá, ale raz sa všetko musí skončiť.
Na procedúry cez imigračné a colné úrady na letisku v Denveri som bol obzvlášť zvedavý. Všetky inštruktáže, ktoré vám poskytnú predtým budia dojem, že už malá chybička môže spôsobiť obrovské problémy. V lietadle nám premietli názorné video, ako vyplniť biely papierik pre návštevníkov s vízami. Číslo 1 musíte písať ako I, sedmičku prosím bez sukničky! A obzvlášť pozor pri štvorke, aby sa nepodobala na 7. Opravy preklepov nie sú povolené, všetko treba znova prepísať.
Dávam aspoň jeden ilustračný záber z priestorov pred vstupnou kontrolou, ktorý nie je z letiska v Denveri. Nápisy so zákazmi fotografovania a video záznamov sa tentoraz nedali prehliadnuť, pre neposlušných hrozila pokuta 40 dolárov.
Kontrola prebehla bez najmenších problémov. Kolegov papierik zobrali úradníci aj s preklepmi.
Cesta sa v tomto momente ešte neskončila. Čakali nás 3 hodiny čakania v letiskovej hale Denveru a nakoniec exotický let lietadielkom Beach 1900D pre 19 cestujúcich a dve vrtule, kde druhý pilot robil zároveň i jedinú letušku.
Dorazili sme na náš hotel v Santa Fe neskoro večer.
Dnes ráno som už stihol obhliadnuť blízke historické námestie, fotky nájdete na tejto adrese:
Pokračovanie čoskoro.
