Podľa Google je Turičný pondelok ešte stále populárnejší výraz ako Turíčny pondelok, či dokonca Turíčný pondelok. Kým sme sa nedostali do Nemecka, o existencii Turíc som vedel len z pesničky o Fašiangoch a Veľkej noci, o existencii dĺžňa v názve Turíce som sa dozvedel až teraz.
No a v tom je presne môj problém. Turičný pondelok bol 16. mája a teraz je už jún. Kým som len napísal úvod o tom, ako sme sa celá rodinka na predĺžený víkend zahrňujúci inkriminovaný pondelok vybrali do Brug, najkrajšieho mesta Belgicka, len 12 kilometrov vzdialeného od najkrajšieho miesta v Belgicku (pobrežia), uplynuli tri týždne.
Preto na to poďme teraz inak. Stručne a obrazom. Od-te-raz!
Najgýčovitejší obrázok z Brúg
Prvý zázrak nás čakal na móle pri vyššie uvedenom výhľade. Tiež som si najprv neuvedomil výnimočnosť situácie, keď sme sa kompletná rodinka bez akéhokoľvek čakania okamžite dostali na loďku. Pri tej cene to predsa nie je žiadne čudo, povedal som si spolu s vami. Dlhočizné rady na tom istom mieste v inom čase ma utvrdili neskôr o nezvyčajnosti toho úkazu.
Loďky vždy najprv zamieria smerom ku známej zvonici. "Hore na tú vežu si dnes vyšliapeme," potešil som rodinku. "366 schodov!" zopakoval som v ten deň ešte niekoľkokrát.
Loďka sa obrátila k zvonici chrbtom.
Brugy boli do 15. storočia najbohatším prístavným mestom severnej Európy. Tak aspoň tvrdí Wikipédia, ako aj skutočnosť, že prístup k moru zahatali prístavu neskôr nánosy piesku. V priebehu ďalších storočí mesto upadalo, napriek tomu (alebo kvôli tomu?), že sa v ňom vystriedali "turisti" v uniformách z Rakúska, Francúzska a Holandska. Až po nástupe modernej turistiky v 20. storočí, tak rozdielnej od tej z 18. a 19. storočia, začalo mesto znova prosperovať.
Aj more je zas blízko. Po jednom z mnohých kanálov sa dostanete do družobného mestečka Zeebrugge.
Pod mostom
Z tohto mostu hore je najromantickejší výhľad. Kým ja som sa obzeral po architektonických divoch umiestnených pre potešenia oka hneď v blízkosti kanálov, manželka si všimla ďalší zázrak priamo pred našími nosmi.
Všimnite si aj vy tú tmavomodrú baretku a svetlomodrú džínsovú bundu pod mostom. Neuveriteľné! Presne takú mal oblečené aj náš najmladší syn. Neveríte? Tak vystúpte z loďky hneď ako prejdeme popod most, presvedčíte sa.
Pri moste
Kostol Panny Márie je obkolesený vodou z dvoch strán. Menovaná, spolu so svojim dieťaťom, má v jeho priestoroch vystavenú sochu z bieleho mramoru už od čias Michelangela. Vpravo od kostola, kde nie je voda, je malé uzavreté námestíčko.
"366 schodov!", pripomenul som tam mojim najstarším dvom synom.
Vybrali sme sa tam a moji synovia pomaly prestávali veriť na zázraky. Keby sa tak dalo na vrchol zvonice dostať z toho istého smeru, z akého sa k nemu blíži koniec tejto vety ...
Na blízkom námestí bolo rušno, odohrávala sa tam svadba. Hodnú chvíľu sme sledovali ten frmol.
A potom z ničoho nič sa stal najväčší zázrak toho dňa. Zaskočil moju rodinku úplne nepripravenú.
"Dnes je tam veľa ludí. Pôjdeme radšej k moru, v Zeebrugge bude menej národa, schody vám pre dnešok odpustím."
Ale o tom je už zajtrajšia časť tohto rozprávania, kde sa to bude hemžiť nahatými pannami a tancujúcimi šarkanmi, kde nám pod rukami budú kamenieť nástroje a kde z neba visia vianočné gule.
