Matematici v akcii
Kto chce zažiť zázrak v Santa Fe, toho pošle turistická príručka do kostola Loretto Chapel. V jeho malých priestoroch sa nachádzajú točité schody, ktoré akoby viseli vo vzduchu a ktoré podľa niektorých legiend zhotovil z dreva sám svätý Jozef, patrón všetkých tesárov. Len tak sa podľa tých istých zdrojov dá vysvetliť, že tieto schody v tejto podobe slúžia svojmu účelu dodnes.
Napriek týmto kvalitným recenziám, nespočetným citáciam a odborným odporúčaniam, schody oproti obrázku z dobovej rekonštrukcie vľavo a vpravo získali neskôr navyše zábradlie, jednu podperu napojenú k blízkemu stĺpu a hlavne zákaz vstupu turistom. Na zázraky treba veriť, ale istota je istota.
Vidina zázraku a jeho zázračného vplyvu láka zaľúbené alebo inak prepojené páry uzatvárať manželstvo práve v tomto kostole. Svadobná hostina sa môže odohrať hneď vo vedľa vybudovanom luxusnom hoteli.
Ako aj túto ostatnú sobotu, na deň svätého Patricka, patróna to všetkých na zázraky veriacich Írov, keď si mladomanželia nevedeli predstaviť lepšie hudobné pozadie ako škótske gajdy, viď a čuj video nižšie.
Ešte jeden pohľad na to všetko z odstupu.
Keď sa vzdialite kúsok ďalej smerom od fotky, narazíte na malý kulinársky zázrak - pizzeriu s názvom Upper Crust Pizza.
Hoci ani tentoraz nečakajte zázrak vo všetkom. Reštaurácia vychválená v mnohých príručkách vám ponúka plastové poháre a stôl si musíte poutierať sami. Zato ich špeciality "pancierované pizze" stoja za to.
Ako príloha zemiakové lupienky.
A ešte posledné správy. Včera prebehla moja 25 minútová prednáška a 5 minútová diskusia. Bol to malý zázrak, koľko účastníkov bolo na ňu zvedavých, dúfam, že sa to o rok na welcome party prejaví.
Večer som sa bol prejsť po hoteli Hilton, kde sa konferencia odohráva. Po hladine hotelového bazéna by som sa vedel i ja prejsť zázračne so suchými topánkami.
Ja však na zázraky neverím, vždy im treba trochu pomôcť. Vyčkal som na vhodnú chvíľu a vyšiel pred dvere hotela práve vo chvíli, keď sa skupinka amerických účastníkov chystala nastúpiť do zapožičaných áut. Clint, ktorý si pamätá kedy a kde sme sa stretli, sa so mnou srdečne zvítal a spontánne ma prizval do spoločnosti.
Večera v španielskej reštaurácii na kraji Santa Fe bola vynikajúca. Inokedy zvyknem spoločnosť pobaviť vysvetlením, že jedlá si fotím preto, aby sa mi ľahšie doma manželke vysvetľovalo, čo dobré som mal na večeru, ale tentoraz sa všetci tak vehementne pustili do rôznorodých tapas, že som fotoaparát radšej odložil, aby sa i mne ušlo niečo z tých dobrôt.
Odfotil som si pri odchode aspoň prázdny stôl.
