Včerajšia časť k dnešnej o zázrakoch na bežiacom páse sa nachádza tu.
Teda ak všetko zázrakom funguje ako má.
Priznám sa totiž bez mučenia, tento príspevok som prichystal už v noci z nedele na pondelok. Neviem, či v Avignon, kde by som sa v tejto chvíli mal nachádzať, budem mať možnosť ešte niečo na ňom meniť, ale ak nie, berte ho len ako núdzové riešenie, ako dorozprávať načatý príbeh zo včera.
V Zeebrugach to nakoniec s tým množstvom národa nebolo také zlé ako v Brugach.
Nie všetko, čo sa počas našej návštevy Belgicka odohralo, bol nenaplánovaný zázrak, niečo z toho bolo vopred prichystané. Napríklad zimné bundy v zadnom kufri auta.
Na druhej strane, niečo z toho zázrak bol. Napríklad počasie na nedeľu pred Turičným pondelkom. Všetky medzinárodné predpovede počasia nám sľubovali maximálne dve hodiny slniečka a veľa veľa hodín dažďových prehánok.
Nebolo z toho nič. Slnko svietilo prakticky celú dobu a vodu sme videli len v mori. Návšteva Oostende v nedeľu bol náš vrcholný zážitok.
Hoci nechápem, ako to mohla moja manželka tušiť, keď si zobrala slnečné okuliare.
V Oostende sme zastihli medzinárodnú prehliadku šarkanov. Čo všetko môže byť šarkan som sa dozvedel až tam.
/>
Na promenáde v Oostende je niečo, do čoho sa dá vliezť. Čohokoľvek sa vo vnútri toho niečoho dotknete, pod rukami vám to skamenie. Alebo inak stvrdne.
V ten deň sme si mora a slnka užili habadej. Pripomínam ešte raz, že reč je o prostriedku mája.
Aj piesku bolo dosť.
Cestou naspäť sme sa stavili v Bruseli. Samozrejme, že sme si pozreli jeho krásne námestie, ale ani gule sme nemohli vynechať.
Ešte som sľúbil tancujúcich šarkanov, ale tí sa sem už nezmestili. Nájdete ich, hneď ako si dopozeráte nižšie uvedenú fotogalériu, na ešte nižšie uvedenom odkaze.
Teda ak všetko zázrakom funguje.
