Po dobrom nedeľnom obede sme začali demokraticky diskutovať, kam by sme sa vybrali vyvetrať a vyslniť. Už to vyzeralo na krach diskusie, každému niečo vadilo na nápadoch toho druhého, pýtalo si to zaviesť diktatúru inteligencie. Nakoniec zviťazil Ladenburg. Predsa len, je najbližšie, je tam veľa vody a okrem toho - dá sa tam hrať minigolf!
Hral som ja so svojimi najstaršími synmi. Národa bolo v ten deň dosť, v jednom momente bolo obsadených všetkých 18 dráh minigolfu súčasne, pri každej postával hlúčik hráčov s palicami a obdivoval spoluhráča, ktorý sa snažil dostať loptičku do jamky za nejakou prekážkou. V tých ostatných chvíľach, aby sme nemuseli tak dlho čakať, sme sa premiestňovali z jedného kúta areálu do druhého a tak sme stihli po zápase ešte i chvíľu posedieť všetci traja pri mojom pive. Báli sme sa, že nás príde predčasne vyzdvihnúť naša jediná, ktorá zatiaľ s najmladším šla pozrieť pláž.
Nakoniec sme ich museli ísť hľadať my, stretli sme ich uprostred lúky s bosími nohami so sandálmi v rukách.
Naboso sme skončili v ten deň všetci. Šli sme pozrieť ešte jednu atrakciu, ktorá naozaj stála zato.
Potok, ktorý kedysi nudne pretekal okrajom mestečka, ešte predtým ako sa stratí v rieke Neckar prehradili na lúke blízko kúpaliska. Kde by iní určite vybudovali asfaltové parkovisko, spravili v Ladenburgu prírodný Aquaparčík.
Prvý máj je sviatok práce. Do roboty by som šiel v nedeľu doobeda i bez toho, nebol v tom úmysel sláviť tento sviatok prácou, jednoducho sa toho nahromadilo príliš veľa. V piatok poobede kolega pri káve vyslovil názor, že tentoraz to už praskne, máme toho priveľa, zateká nám do topánok.
Tak som sa radšej vyzul.
